Po dlhotrvajúcej zime záhradkári už netrpezlivo čakajú, kedy budú môcť začať s jarnými prácami. Len čo pôda obschne natoľko, že sa už nelepí, záhony pripravíme na sejbu. Najprv však treba pôdu urovnať, prípadne pohnojiť priemyselnými hnojivami, ktoré rozsypeme a zapravíme hrabľami. Potom ju necháme dva až tri týždne odpočinúť. Ak to počasie dovolí a teplota pôdy dosiahne aspoň 5 až 10 stupňov, začneme siať najskoršie druhy zeleniny. Medzi ne patrí štiav, mrkva, petržlen, čierny koreň, hrach a cibuľa.

Štiav záhradný je trváca rastlina a pravdepodobne vznikol zo štiavu lúčneho. V prírode je veľa druhov a už v antickej dobe sa používali ako zelenina. Mnohé druhy štiavu sa predpisovali na vonkajšie i vnútorné použitie proti rôznym kožným ochoreniam. V stredoveku sa pestoval aj pre koreň, ktorý slúžil ako preháňadlo. V súčasnosti štiav používajú najmä v západoeurópskych krajinách na prípravu polievok a omáčok. U nás sa pestuje iba v záhradkách.

Táto zelenina patrí medzi druhy odolné proti mrazu. Jedlou časťou sú vyvinuté listové ružice odrezané pod spodnými listami alebo jednotlivé listy bez stopiek. Má podobnú výživovú hodnotu ako špenát, obsahuje však viac kyseliny šťaveľovej. Významný je obsah vlákniny, provitamínu A, vitamínu C, bielkovín, minerálnych látok, hlavne železa a vápnika.

Najčastejšie sa konzumuje upravený na prívarky, ale najhodnotnejší je surový. Je vhodný na zdobenie studených mís, chlebíčkov, ale najmä na šaláty.

Štiav záhradný nie je náročný na podmienky pestovania. Darí sa mu vo všetkých polohách a pôdach. Dobre znáša aj zatienené miesta. V kvalitných humusových pôdach však dáva vyššie úrody.

Príprava pôdy je podobná ako pri iných druhoch zeleniny. Pestujeme ho väčšinou z priamej sejby od polovice marca až do septembra. Získame ho aj delením trsov, oddelkov, a to skoro na jar.

Na štvorcový meter vysievame asi 10 až 20 gramov osiva, do riadkov vzdialených od seba 20 až 30 centimetrov. Oddelky sadíme v riadku na vzdialenosť 40 centimetrov. Semená vzchádzajú pomerne rýchlo, čo závisí od podmienok. Po vzídení sa odporúča rastlinky jednotiť na vzdialenosť 0,20 metra v riadku.

Počas vegetácie porast odburiňujeme a pôdu kypríme okopávaním alebo plečkovaním medzi riadkami. O 40 až 50 dní od výsevu môžeme štiav zberať. Keď sa objavia kvetné stonky, treba ich odstrániť, čím podporíme tvorbu nových kvalitných listov a predĺžime zber.

V záhradke režeme listy postupne podľa potreby alebo naraz každé tri až štyri týždne. Zvyčajne sa robí až päť zberov, z metra štvorcového získame päť kilogramov listov.

Keďže ide o trvácu rastlinu odolnú proti mrazom, nechávame štiav na stanovišti niekoľko rokov. Staršie trsy skoro na jar vytvárajú nové listy, čerstvú zelenú hmotu poskytujú už od apríla. Ak štiav záhradný nestačíme konzumovať, môžeme nakrájané listy uložiť do mrazničky.

Doc. Ing. MAGDALÉNA VALŠÍKOVÁ, PhD.