"Zákaz fajčenia lomcuje írskymi krčmami. O niekoľko týždňov si bude írske pohostinské podnikanie liečiť veľkú ranu - tradičná pinta a cigareta sa stali minulosťou. Írska vláda sa po mesiacoch sporov dohodla na konečnom dátume zákazu fajčenia vo všetkých verejných priestoroch, ako sú letiská, stanice, reštaurácie, firmy."
Toto je len jedna zo správ, ktoré vychádzali v írskych médiách pred 29. marcom 2004. To bol dátum, keď zákon o masívnom zákaze fajčenia vstúpil do platnosti.
Pred pár dňami uplynul presne rok, čo si írski štamgasti a turisti vychutnávajú v krčmách, baroch a diskotékach čistý vzduch. Ako si Íri na zákaz zvykali? A zvykli si?
Hneď po tom, ako zákaz fajčenia vstúpil do platnosti, na juhozápadnom pobreží sa rozpútala tichá rebélia. Napriek pokute 3000 eur mnohí majitelia krčiem dovolili svojim zákazníkom zapáliť si - v pevnej viere, že ich "protifajčiarska polícia" neprichytí. Ešte aj dnes sú na viacerých miestach krčmy, kde sa nad zapálenou cigaretou prižmurujú oči a o ktorých vedia len lokálni štamgasti. Zákazníci tam môžu fajčiť po záverečnej či na toaletách.
Napriek tomu sa zákaz fajčenia všeobecne ujal. Považuje sa za úspech, že až 97 percent skontrolovaných podnikov sa zákonu prispôsobilo. Zákon sa podarilo do praxe aplikovať bez vážnejších problémov. Úrady vyšetrovali menej ako 20 prípadov porušenia zákazu. Írska ministerka zdravotníctva Mary Harneyová oznámila, že súčasne klesol aj predaj cigariet.
Podľa Írskej pivovarníckej asociácie IBA (Irish Brewers' Association) vypili stáli zákazníci za prvých sedem mesiacov od zákazu fajčenia asi o 7,3 percenta piva menej a írske bary a krčmy prišli približne o 153 miliónov eur. Zníženie obratu postihlo najmä podniky s obmedzenými možnosťami na vybudovanie vonkajších priestorov pre fajčiarov.
Tak, ako sa vytratil modrastý sladkastý dym z írskych pubov, vytratila sa však aj atmosféra s tým spojená. Fajčenie je totiž tak trochu aj príležitosťou na prehodenie pár slov s úplne cudzím človekom.
Výplatné dni, štvrtky a piatky, bývali v írskych puboch vždy dňami, keď prejsť na toaletu, objednať si, odložiť si niekam pivo či zahasiť cigaretu bolo umením. A ak chcel niekto dokonca sedieť pri stole, musel prísť dávno pred štvrtou popoludní. Puby skrátka praskali vo švíkoch - vnútri i na terasách.
To už je ale minulosťou, najmä mimo turistického centra mesta. Dnes by ste tam našli len zopár zákazníkov posedávajúcich či postávajúcich okolo dlhých barových pultov a v pravidelných intervaloch sa vytrácajúcich pred vchod, aby si zapálili. To sú asi tí skalní. A čo terasy? Tie boli plné aj v zime.
Autor: MIROSLAV KOVÁČ, systémový inžinier, Dublin
