Z Bruselu sa šíri po Európe masívna protifajčiarska kampaň s názvom Help - Za život bez tabaku. Po Luxemburgu a írskom Dubline prišla minulý týždeň aj do Bratislavy a postupne prenikne do hlavných miest všetkých dvadsiatich piatich štátov Európskej únie. "Je to jedna z našich najväčších kampaní. Ročne umiera v štátoch EÚ 650-tisíc ľudí na choroby súvisiace s fajčením. Boj proti fajčeniu považujeme za taký potrebný, že naň budeme používať všetky dostupné prostriedky," povedal v deň jej odštartovania v Bratislave vedúci zastúpenia Európskej komisie Eric van der Linden. Na kampaň, ktorá bude prebiehať štyri roky, bolo vyčlenených 72 miliónov eur.
Tvorcovia kampane, s použitím argumentov svedčiacich o negatívnom vplyve fajčenia, jednoznačne tvrdia - cigareta v ruke prestáva byť znakom moderného človeka. Ich cieľom je dostať tento odkaz všade, kde sa dá - k fajčiarom tým, ktorí chcú prestať fajčiť, k pasívnym fajčiarom, a najmä medzi mladých, aby vedeli, že v boji proti tabakovej závislosti nie sú sami. Predstavujú totiž najrizikovejšiu skupinu ľudí, ktorí ešte nefajčia, ale čoskoro môžu začať.
Popri reakciách, ktoré schvaľujú nové protifajčiarske opatrenia, sa objavujú aj ohlasy, ktoré hovoria o nedokonalostiach zákona a obmedzovaní osobnej slobody. Celoeurópska kampaň teda prináša otázku: stane sa z fajčiara ,coolera' fajčiar ,loser'?
Čo nás čaká
Jedným z tých, ktorí dnes nepatria ani k jedným, ani druhým, je minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Ako silný fajčiar, ktorý sa na svojom poste vzdal cigariet, sa stal dôležitou tvárou kampane. Prízvukuje, že zákon chce chrániť rovnako nefajčiarov, ako aj fajčiarov, lebo hovorí o oboch skupinách.
Slovensko vlani prijalo novelizovaný zákon o ochrane nefajčiarov, ktorý bol však v praxi nefunkčný. Okrem zákazu fajčenia na niektorých verejných priestranstvách, ktorý sa takmer vôbec nedodržiaval, hovoril aj o ochrane nefajčiarov v reštauráciách. Vláda neskôr zákon zmiernila, keď z neho vypustila požiadavku, aby boli časti reštaurácie pre fajčiarov a nefajčiarov stavebne oddelené.
O pripravovanej novele zákona bude parlament rokovať na budúci mesiac. Ak ju prijme, zákon by mal začať platiť od 1. júla tohto roku. Novela má sprísniť normy a vymožiteľnosť sankcií. Navrhuje zrušenie fajčiarní pre zamestnancov v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, na vysokých školách a internátoch, v kultúrnych zariadeniach. Zakázaný má byť aj predaj cigariet v stravovacích zariadeniach a bufetoch, ktoré sa nachádzajú v zdravotníckych areáloch. Fajčiarske miestnosti, v ktorých by sa nemali podávať jedlá ani nápoje, sa majú stavebne oddeliť.
Definitívne by sa mal skončiť predaj cigariet v predajných automatoch. Predajca bude mať právo odmietnuť predať cigarety pri podozrení, že kupujúci nemá osemnásť rokov. Kupujúci ich môže dostať, ak preukáže svoju plnoletosť.
Podľa ministra Zajaca je zákon výzvou pre moderné zdravotníctvo. Hovorí, že je nutné, aby medzi ľuďmi v oblasti verejného zdravotníctva - hygienikmi, epidemiológmi a psychológmi, vznikali silné skupiny ľudí schopných vplývať na myslenie občanov. Represia, sankcia, pokuta - to sú podľa neho operácie, ktoré neriešia príčiny, iba dôsledky fajčenia.
Kedy ste závislý?
Hranica závislosti je krehká. Minister Zajac spojil svoje rozhodnutie stať sa abstinujúcim fajčiarom so zmenou myslenia. Podarilo sa mu vylúčiť zo života cigarety, ktoré si svojho času v jeho mysli vybojovali prvoradé miesto. Svoju závislosť zhrnul výstižne - vždy, keď doma zistil, že nemá cigarety, išiel si ich kúpiť, lebo počítal s tým, že bude mať na ne chuť.
"To boli v mladosti tie nočné výlety na Hlavnú stanicu, na štvrtý perón, kde bol bezpečne otvorený bufet. Tam som si dopĺňal zásoby," spomína. "Je to tak: keď vám začne chýbať cigareta v škatuľke, nie v ústach, ste závislý."
Nemôže si potiahnuť
Rudolf Zajac, dnes najznámejší abstinujúci fajčiar u nás, tvrdí, že byť v čele zdravotníckeho rezortu je najlepší spôsob, ako prispieť k propagácii nefajčenia ako zdravého spôsobu života. Fajčil štyridsať rokov. V posledných rokoch nielen dvadsať cigariet denne, ktoré priznával kvôli manželke, ale reálne až štyridsať.
S cigaretami sekol 6. júna 2003, zo dňa na deň. Jednoducho zahasil dopoly vyfajčenú cigaretu s jasným rozhodnutím. Príznaky sa uňho objavovali ešte niekoľko dní. Najdôležitejšie bolo prekonať nutkanie v prvých dvoch týždňoch. Náročné odvykacie obdobie zvládol bez nikotínových náhrad, nepoužíval žuvačky ani náplasti. Za nefajčiara sa však dodnes nepovažuje. "Tak ako existuje abstinujúci alkoholik alebo toxikoman, ja som abstinujúci fajčiar. Nemôžem si potiahnuť, lebo by som bol opäť závislý."
Podľa ministra fajčenie nie je len téma o peniazoch, pľúcach či srdcovo-cievnom systéme, ale najmä o sebareflexii. Aj dnes sa stane, že mu niekto ponúkne cigaretu, ale keďže fajčenie považuje za najväčšiu hlúposť, akej sa v živote dopustil, nemá problém odolať.
"Fajčenie kladie dôležitú otázku, či máte doma zrkadlo a či sa doňho pozriete," hovorí. "Ak sa na seba zahľadíte ako na mysliaceho tvora, bude vám jasné, že ste hlúpy, keď fajčíte."
Počítadlo dôsledkov
Pneumológ profesor Peter Krištúfek zo Slovenskej lekárskej spoločnosti ministrove kroky pozorne sleduje. Nikdy nefajčil, takže odvykacie obdobie, ktoré musí byť podľa neho strašné, nikdy nezažil. Pravidelne sa však zúčastňuje pneumologických kongresov, kde sa hovorí o zjavných následkoch fajčenia: na začiatku kongresu, ktorý trvá štyri dni, sa spustia hodiny s počítadlom, ktoré zaznamenávajú smrť ľudí spôsobenú rakovinou pľúc. Je to v priemere každých desať minút.
Peter Krištúfek hovorí, že riziko rakoviny pľúc v dôsledku fajčenia možno vylúčiť až po dvanástich až pätnástich rokoch abstinencie. "Zo začiatku, keď pán Zajac rozprával, musel si odkašliavať," opisuje ministrov stav. "Teraz, po necelých dvoch rokoch abstinencie, má hlas čistý. Hlasivky sú už určite mimo rizika."
