Zbierku poetických textov Jána Pavla II. Rímsky triptych zvyknú nazývať aj jeho duchovným testamentom. Asi aj preto, že niektoré verše ukazujú svoj plný význam až teraz, keď je básnik mŕtvy. Jednoznačne je to vyznanie jeho citov a myšlienok, návrat k hlbokým osobným zážitkom. Pápež ju napísal v roku 2002. Je to prvá a jediná básnická zbierka, ktorú uverejnil pod svojím pápežským menom.
Na slovenské pomery má kniha výnimočné výtvarné spracovanie. Je viazaná v modrom plátne, vytlačená na kvalitnom papieri, v originálnom prebale. Sú v nej ilustrácie - Michelangelove skice fresiek pre Sixtínsku kaplnku. Na ňu bude od 18. apríla upriamená pozornosť celého sveta. Niektoré dvojstrany sú vysádzané ako typická dvojjazyčná kniha. Vľavo je originál, vpravo preklad. Ibaže ten originál je vlastný rukopis Svätého Otca.
Čítanie Rímskeho triptychu netrvá dlho, lebo kniha je to útla. Jediné, čo bude čitateľovi na prvý raz ľahko zrozumiteľné, bude poznámka "dvorného" prekladateľa básní Karola Wojty˝u Vlastimila Kovalčíka, ktorú nájde na posledných dvoch stranách.
V prvej básni, či meditácii (Prameň) sa Ján Pavol II., ktorý tak často a rád chodil do hôr, znova vybral k horskej riave. Iba v mysli, lebo je už nevládny a starý. Medzi riadkami priznáva, prečo je takým veľkým milovníkom prírody. Druhá báseň vznikla možno tak, že jednej noci, keď pápež nemohol spať, sa nešiel modliť do svojej kaplnky, ale vybral sa v duchu do Sixtínskej. Zahľadel sa na veľkolepé Michelangelove fresky a nechal sa osloviť majstrovým videním Stvorenia človeka a Posledného súdu (Ján Pavol II. v nariadení o voľbe nového pápeža výslovne trvá na tom, že voľba musí prebiehať pod týmito freskami).
Potom budú čitatelia nasledovať pápeža tam, kam ani jeho nechceli politici v roku 2000 pustiť. Do irackého mesta Ur. Ani Saddám Husajn, ani George Bush však nezabránili Svätému Otcovi vybrať sa v duchu tam, odkiaľ sa Otec všetkých veriacich Abrahám vydal na púť za prisľúbeniami svojho Boha.
Pápež sleduje kroky muža nepochopiteľnej viery až po hranicu, ktorú mu Boh nedovolil prekročiť. Po hranicu, za ktorou otec obetuje svojho syna. Za túto hranicu už Abrahám ísť nemôže. Túto hranicu prekračuje Boh sám. "Boh tak miloval svet, že dal svojho syna," píše evanjelista Ján.
Kto raz vezme Rímsky triptych do rúk, vezme ho opäť. Lebo získa presvedčenie, že je v ňom ešte mnoho veršov, mnoho náznakov, mnoho súvislostí a detailov, ktoré nepochopil, prehliadol - napríklad aj o pápežovej smrti a voľbe jeho nástupcu. Tak, ako sa milovník umenia vracia k skvostnému krídlovému oltáru triptychu v gotickej katedrále a vždy na ňom nájde niečo, čo si ešte nikdy nevšimol. Tak ako sa múdry človek s pietou vracia k tomu, čo mu zanechali ľudia veľkí duchom.
Autor: RÓBERT MÉSÁROS(Autor je publicista)
