Súd už v decembri 2004 vyhovel návrhu generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Ten návrh opieral o ustanovenie Trestného poriadku, ktoré hovorí, že ak je v kauze veľký počet poškodených, "spravidla prevyšujúci 100, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania", môže na návrh generálneho prokurátora o vylúčení poškodených rozhodnúť Najvyšší súd.

V týchto kauzách je poškodených niekoľko desiatok tisíc ľudí. Svoje peniaze vložili do nebankových inštitúcií, ktoré ponúkali výhodné zúročenie. Po čase neboli schopné občanom splácať úroky, ani vrátiť vklady a skrachovali.

Poškodení sú organizovaní v Združení poškodených občanov, ktoré má 28-tisíc členov. Jeho predseda Štefan Jagerčík je presvedčený, že "poškodení by sa tam (na trestnom konaní) mali zúčastniť, aj keď ide o trestnoprávnu vec, pretože boli políciou vypočúvaní ako svedkovia".

Aj napriek tomu, že účasť poškodených v trestnom konaní sa nepripúšťa, budú mať na súde svojho zástupcu. Vrátenie svojich peňazí si aj naďalej môžu uplatňovať v občiansko-súdnom konaní. Pokúsili sa o to už viacerí. Svoje žaloby obrátili proti štátu. "Zatiaľ o výsledkoch neviem," hovorí Jagerčík o vývoji súdnych sporov. Viac by sa mal dozvedieť počas víkendového stretnutia združenia, ktoré svojim členom zabezpečilo kontakty poškodených na právnikov, ale iný servis im neposkytuje. (rp)