Je trúfalosťou hraničiacou s aroganciou spájať uvedenie filmu Cesta okolo sveta za 80 dní do našich kín so spomienkou na 100. výročie úmrtia Julesa Verna. Tento film Verna nerozvíja, ale drzo zneužíva. Je výrečným dôkazom, ako veľmi sa svet zmenil. Ako sme si prestali vážiť tradičné hodnoty, ako neuznávame nijaké autority, akí sme nevzdelaní a ignorantskí, ako zbožňujeme trblietavú pozlátku a potláčame vkus.

Jules Verne v roku 1873 napísal Cestu okolo sveta za 80 dní ako dobrodružno-náučný román. Vychádzal na pokračovanie v novinách Temps, a tak si získal čitateľov, že spravodajcovia veľkých amerických denníkov denne telegrafovali do USA obsah nových častí. Fenomenálny úspech podnietil ešte za Vernovho života vznik divadelnej hry, neskôr aj muzikálu.

Jedno z prvých filmových spracovaní Verna sa objavilo už roku 1914, v roku 1919 ho nakrútili Nemci, dodnes vzniklo viacero televíznych filmov i seriálov. V Amerike režíroval divadelnú inscenáciu Cesty okolo sveta Orson Welles. Neúspešne. No producent divadelného predstavenia Michael Todd aj podľa Wellesových nápadov nakrútil v roku 1956 s režisérom M. Andersonom veľkofilm s D. Nivenom v hlavnej role a desiatkami superhviezd rádu B. Keatona, M. Dietrichovej, F. Sinatru a ďalších v epizódnych úlohách. Výsledkom bolo päť Oscarov, aj za najlepší film a scenár.

Novú Cestu okolo sveta za 80 dní režíroval Frank Coraci, neslávne známy "buranskou" komédiou Nosič vody. Film vznikol ako (dúfajme) posledný márny pokus hongkonskej hviezdy Jackieho Chana uspieť v Hollywoode. V hongkonských akčných filmoch je skvelý, v amerických trápny. Prečo si ako producent vybral práve Coraciho, vie asi len on sám. Film vznikal prevažne v berlínskom Babelsbergu a usiluje sa napodobňovať Andersonov pol storočia starý originál. Aj hviezdami v štekoch. Je však len sledom voľne pospájaných súbojov ázijských bojových umení a otravných, nevkusných vizuálnych efektov. Ba ani dokonalá choreografia bojových scén nezakryje, že filmu chýba to najhlavnejšie: čaro, pôvab, iskra, nápad, hravosť, vkus. Predovšetkým v tejto verneovke chýba Verne. Nečudo, že film nominovali na dve posmešné Zlaté maliny.

Prínosnejšie by určite bolo

uviesť do kín obnovenú premiéru Andersonovho veľkofilmu. Vznikol pred pol storočím s nákladmi 6 miliónov dolárov a po premiére v kinách utŕžil 42 miliónov. Najnovšia verzia vyšla producentov na 110 miliónov, ale utŕžila len 25... čo je vlastne dobrá správa: publikum ešte načisto nezhlúplo.