Útly chlapec s vlasmi čiernymi ako žúžoľ sa v lavici obžalovaných takmer strácal. Peter si otcovskej lásky veľa neužil, práve naopak. Neustále hádky vyvrcholili jedného dňa, keď sotva šesnásťročný chlapec zobral na otca sekeru. „Môj otec nebol ku mne dobrý. Každý deň pil a keby ste vedeli, ako ma potom bil. Aj vtedy, keď som ho ovalil sekerou, sme sa pohádali. Vyhrážal sa mi, že ma zbije a strašne ma nazlostil, keď kopol môjho psa tak, až ho zranil. Chytil som do ruky sekeru a zahnal som sa ňou na neho,“ popisuje udalosti tesne pred tragédiou.
Zabil by ma
Otec chcel uhnúť a pritom spadol na schody, ktoré vedú do domu. „Vtedy som ho tou sekerou udrel do hlavy. Vedel som, že keby sa postavil na nohy, už len za to, že som sa na neho zahnal, bol by ma zabil. Vždy bol ku mne nespravodlivý, bil ma častejšie ako ostatných a pre hocičo,“ uviedol v prípravnom konaní Peter.
Ťažko zraneného otca príbuzní odviezli do krompašskej nemocnice a v ten istý večer ho vrtuľník Leteckej záchrannej služby previezol do Fakultnej nemocnice v Košiciach. O tri dni neskôr na následky zranení zomrel.
Prokurátor obžaloval 16-ročného Petra K. z trestného činu vraždy 46-ročného otca Elemíra. Mladý otcovrah sa k spáchaniu uvedeného skutku priznal.
Peter vraždu netajil
Peter nemal úmysel tajiť, čo urobil. Dvakrát telefonoval na políciu, kde oznámil, že udrel otca sekerou do hlavy. Neuverili mu. Keď policajti neprichádzali, poprosil pracovníčku na železničnej stanici, aby ich zavolala ona, ale odbila ho. Nakoniec predsa len prišli.
Z výpovedí príbuzných obžalovaného vyplynulo, že nebohý Elemír Petra naozaj často bil. Priam panovačne sa k nemu správal vtedy, keď mal vypité. V kritický deň, keď sa snažil zaútočiť na syna, mal 1,97 až 2,09 promile alkoholu v krvi, čo je ťažký stupeň opitosti.
Konal v afekte
Znalkyňa z odboru psychiatrie pred súdom uviedla, že Peter v čase spáchania trestného činu nebol duševne chorý a nezistili u neho ani žiadne príznaky psychickej poruchy. Konal v afekte zlosti v dôsledku čoho bola jeho ovládacia schopnosť čiastočne znížená.
Podľa záverov posudku psychologičky agresivita nepatrí medzi dominantné črty osobnosti obžalovaného. Motívom činu bola krízová, konfliktom s otcom vystupňovaná situácia tesne pred spáchaním trestného činu. Konanie Petra bolo len reakciou na predošlé správanie otca.
Peter doposiaľ trestaný nebol. Zástupca základnej školy a odbor sociálnych vecí a rodiny ho charakterizovali ako podpriemerného žiaka. Na vyučovanie sa nepripravoval. Starostlivosť rodičov o jeho výchovu, ako aj ďalších dvanástich súrodencov bola veľmi slabá.
Veľmi ľutujem
„Ľutujem, veľmi ľutujem, čo som urobil. Vtedy mi to bolo jedno, chcel som ho zabiť, ale keď zomrel, tak som to oľutoval,“ kajal sa obžalovaný. Po porade a tajnom hlasovaní senát uznal Petra vinným z trestného činu vraždy. Súd mu vymeral dva roky nepodmienečne, ktoré si odkrúti v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých.
Peter, jeho mama a príbuzní, prijali rozsudok s úľavou, spokojný bol aj prokurátor, a tak nadobudol právoplatnosť.
MARCELA GÁLOVÁ
