„Tiso je jedným z najvýznamnejších Slovákov,“ vyhlasuje autor jeho sochy Štefan Ľahučký.
Nad vyzlátenou sochou prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorú pred štyrmi rokmi odhalili v Čakajovciach v Nitrianskom okrese, sa už nikto z dediny nevzrušuje. „Bolo to dávnejšie, keď niekto sochu oblial červenou farbou. Ale odvtedy sa nič iné neobjavilo,“ hovorí starosta Oskar Bíro. Výhrady k osobnostiam nemá, skôr mu na srdci leží ich stvárnenie. Pre vzhľad sôch sa s ich autorom a tiež obecným poslancom Štefanom Ľahučkým aj pochytil.
Na malom námestí pred obecným úradom je slovenský dvojkríž, pamätník domácich vojakov, čo padli v 2. svetovej vojne, a tri postavy. Okrem Tisa ešte Andrej Hlinka a Milan Rastislav Štefánik. Dôchodca Ľahučký už v dedine postavil napríklad altánok s kľačiacim Kristom. Pred kostolom stojí aj jeho nástenka s nápisom Hanba Slovákovi, ktorý nepozná svoje dejiny. Visí na nej pozvánka na akciu k 62. výročiu vyhlásenia slovenského štátu a heslá ako Stop maďarizácii! a Národ nadovšetko!
„Ja sa toho nevzdám, ten panteón dokončím. Nie som nejaký veľký tisovec. Ale svoje dejiny by sme si mali uctiť. Štefánikovi, Tisovi aj Dubčekovi krk vykrútili, musíme sa starať o naše dejiny,“ hovorí.
Prezidenta fašistického slovenského štátu si osobne pamätá: „Rieka Nitra zaplavovala za vojny dedinu. Stavali nám tu hrádzu a on sa po nej prechádzal. Keď šiel do Bánoviec nad Bebravou, kde mal faru, zastavil sa niekedy aj u nás.“ Na poznámky, že toleroval deportácie Židov, odpovedá: „Nevedel, že ich zabijú.“ Dobré slovo na Čechov, Maďarov a Židov ľudový sochár Ľahučký nájsť nevie. Verí len v národ.
Problém kontroverznej sochy už skúmala Okresná prokuratúra v Nitre. Jej inštalovaním nebol porušený zákon.
„Obecné zastupiteľstvo malo právo prijať rozhodnutie o umiestnení sochy. A toto rozhodnutie by mohla zrušiť len Národná rada SR. Žiaľ, takáto iniciatívy v parlamente nebola,“ vysvetľuje Jozef Weiss z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ktorý medzi prvými proti soche protestoval.
V samotných Čakajovciach je problém nájsť niekoho, komu by socha prekážala. „Ja som s tým už mala problémy, nechcem nič hovoriť. Ani vám neviem povedať, či je niekto z dediny proti,“ posiela nás preč miestna krčmárka.
JURAJ GERBERY
„Bola samostatná mena, bola slovenská koruna, ktorá bola krytá zlatom. Ľudia vtedy dávali snubné prstene, zlato, všetko dávali na slovenský poklad. Za našu korunu vtedy Rakúšania platili 5 šilingov. Takže my sme hospodársky boli na vysokom stupni. Samozrejme, že nechválim slovenský štát, mal svoju veľkú chybu. Darmo, rozkázal Hitler, my sme len ‘papouškovali‘.“
muž, nar. 1913, Námestovo
„Ja by som tak hodnotil Tisa, že volil menšie zlo. Také veci, ako keď vysväcoval nemecké zbrane, to ozaj nemusel. To, čo robili so Židmi, bolo skutočné zverstvo.“
muž, 60 rokov, Bratislava
„Už za slovenského štátu som si uvedomoval, že je to vlastne totalitný režim, že tu vlastne rozkazuje Hitler. Ináč musím povedať, že mnohí slovenskí politici klamali Hitlera, že nemáme to, nemáme ono, sme chudobní, a tým sa dosiahlo, že viac dostal slovenský národ, ako by musel dať slovenský národ Hitlerovi. Takže my sme prežili celú vojnu pomerne ľahko. Iná vec je už 60 000 Židov a slovenskí vojaci, ktorí museli pre väčšiu slávu Hilterovu bojovať a padať.“
muž, 66 rokov, Trenčianske Bohuslavice
