Zhruba pred mesiacom, druhý marcový víkend, som bol služobne na Štrbskom Plese. Spomínané lyže staré pivničné som nebral, reku ak bude čas, na tých pár hodín si požičiam. A určite novšie, krajšie i lepšie. Čas aj bol, ale nebolo aspoň trochu prijateľné počasie. Bolo až priveľmi zimné - fujavica, snehovica, cestná kalamitovica - vo dne i v noci. Domáci sa snažili čo mohli, odhadzovanie snehu, aj keď už nebolo kde, im išlo od ruky. Lyžiarov však prišlo, napriek víkendu, len zopár. Skrátka lyžiari nechodia, keď sneh nie je, a nechodia ani vtedy, keď ho je vyše hlavy. V nedeľu sme našli pod hrubou bielou vrstvou nejaké auto (dúfam, že bolo naše) a vybrali sa naspäť do teplých krajov.
Tento rok mi nesignalizovali jar ženičky, ktoré zvyčajne predávajú prvé jarné kvietky v peších zónach a podchodoch, ale kamarát, ktorý si skočil na obligátne malé "pifko" v cyklistických rukaviciach. Prišiel pešo, len sa po ceste zastavil v cyklistickom obchode aby si niečo kúpil pre radosť. Okamžite si ich nedočkavo navliekol a viac nedal dole. Popíjanie malého piva v cyklistických rukaviciach vyzeralo veľmi dobre. Ako dôsledná psychologická príprava na novú jarnú sezónu, ktorá nie a nie prísť. Bol som z neho taký rozjarený, že cestou domov som sa zastavil v tom istom obchode a kúpil si hustilku. Dofukovanie mäkkých gúm budem brať ako posilňovanie.
NECH ŽIJEme JAR!
Autor: LIVER
