Aj keď sme si na tohtoročnú jar museli trošku poč-kať, predsa len po dlhotrvajúcich studených a snehom zasypaných týždňoch prišla. Na hrejivé slnko a dlhšie dni začala pozvoľna reagovať aj príroda. Odhodlane odpovedá na nové poveternostné impulzy. Bytové rastliny žijú s nami vo vyhrievaných príbytkoch, a tak by sa mohlo zdať, že striedanie ročných období za oknom sa ich až tak veľmi nedotýka. Nie je to pravda. Aj keď sa neriadia presne podľa kalendára, predsa len pribúdajúce denné svetlo a intenzívnejšiu žiaru slnka registrujú. A práve na jar, keď sa zobú-dzajú z vegetatívneho pooja, potrebujú zvýšenú pozornosť a starostlivosť.
Pozor na choroby a škodcov
Bytové kvetiny prežili v zime obdobie odpočinku. Veľmi nerástli a väčšinou nekvitli. Nepriaznivo na ne vplýval chlad z vetrajúcich okien, prievan, ale tiež teplý a suchý vzduch z ústredného kúrenia. Tak, ako človek v tomto období, sú po zime oslabnuté, ľahko zraniteľné. S novou jarou sa znova aktivizujú k životu. Začínajú pomaly púšťať nové výhonky a puky kvetov, čo ich vyčerpáva ešte
viac. Akoby aj oni prežívali jarnú únavu. Preto potrebujú zvýšenú opateru. Prvým krokom jarnej starostlivosti o ne by mala byť kontrola, či netrpia chorobami alebo nie sú napadnuté nejakými škodcami, ktorí v zime tiež "oddychovali". Aj malá nákaza môže vysilenú rastlinku bez rýchleho zásahu v krátkom čase zahubiť. Preto je nutné rastliny prezrieť a pri zistení už malého napadnutia okamžite ošetriť. V začiatkoch zväčša postačí vlažná mydlová voda. Ak je už napadnutie rozšírené, treba postupovať energickejšie a pomôcť liehom či rôznymi špeciálnymi chemickými prostriedkami. Zo širokého výberu "liekov" pre rastlinky vám podľa druhu škodcov poradia odborníci v špecializovaných predajniach. Riaďte sa nielen ich odporúčaniami, ale aj pokynmi na štítku.
Rastlinka je po zime smädná
Horlivé gazdinky zahŕňajú medzi svoje základné povinnosti jarného upratovania aj presádzanie kvetín. Myslia si, že novou zeminou plnou živín pomôžu od zimy unavenej kvetine postaviť znova na nohy. Výsledkom však môže byť úplný opak. Veľmi skoré a prudké vytrhnutie rastliny z vegetačného pokoja jej môže spôsobiť doslova šok. Preto je nutné počkať na prejavy jarného zobudenia - na výhonky, nárast listov, prípadne pukov kvetov. Tým nás kvetina informuje, že zimný spánok ukončila a potrebuje viac vlahy a výživy. Ani to však ešte nie je výzvou na nutné presadenie. Rastlina sa stáva aktívnejšou, z nových a narastajúcich listov sa odparuje viac vlahy, preto je hlavne potrebné viac ju zalievať. Na väčšie množstvo vody si musí rastlinka privykať postupne, preto jej dávky zvyšujme pomaly, inak by sme mohli kvetu uškodiť. Keby korene nestihli vstrebať všetku vodu, začali by hniť.
Nová zemina dodá výživu
Najlepším obdobím na presadenie bytových rastlín je neskoršia jar, keď už prejavili svoju aktivitu zvýšeným rastom. Nie všetky kvety treba presádzať každý rok. Niektorým stačí zeminu v pôvodnom kvetináči vymeniť alebo doplniť. Potrebu presadenia rastliny zistíme vtedy, ak rastlinu z kvetináča vyberieme. Stonku kvetu uchopíme medzi prsty a črepník obrátime hore dnom. Ak sa rastlina nepohne, nevytrhávame ju násilím, ale pomôžeme si tým, že obídeme vnútorný okraj kvetináča starým nožom alebo poklepeme jeho vonkajšiu stenu o okraj stola. Pri plastových kvetináčoch ho stačí trochu stlačiť vo viacerých bodoch. Tak sa hlina oddelí od stien a rastlinu možno aj so zeminou vyklopiť. Ak k okrajovej pôde hlinového balu prenikajú korene len málo, majú dosť priestoru na ďalší rast a rastlinu netreba presádzať. Stačí časť zeminy odstrániť a v pôvodnom črepníku ju nahradiť novou.
Kedy je presadenie nevyhnutné
Dôvodom na presadenie je, ak pri vyklopení rastliny z kvetináča je bal zeminy celý prerastený zhlukom stlačených koreňov pripomínajúcich klbko. Niekedy ani netreba kvetinu z črepníka vyberať. Malý kvetináč signalizujú aj korene vytŕčajúce cez povrchovú hlinu alebo prerastajúce spodnou odtokovou dierkou kvetináča. Vtedy je nevyhnutné dopriať rastline väčší domov. Nemusí byť veľmi rozľahlý, stačí ak je o 2 centimetre väčší od pôvodného. Skôr než rastlinu presadíme, strasieme z koreňov časť pôvodnej zeminy a môžeme ich aj o kúsok zrezať. Odtokový otvor nového kvetináča prekryjeme väčším kamienkom alebo črepom, nasypeme malú vrstvu piesku a vrstvu novej hliny. Potom vložíme rastlinu tak, aby bola v prostriedku a zľahka ju zasýpame zeminou. V žiadnom prípade sa nesnažíme hlinu počas prisýpania tvrdo utláčať. Občas môžeme kvetináčom potriasť alebo pobúchať o stôl, aby sa hlina rovnomerne uľahla. Až keď je črepník naplnený, zľahka v okolí kmeňa rastlinky hlinu pritlačíme. Posledným krokom je zálievka. V novom priestore získa kvet nielen viac miesta pre korene, ale má jednoduchší prísun k živinám a vode.
S hnojením opatrne
Oslabená rastlina po dodaní novej zeminy či už dosypaním alebo presadením získa novú výživu, preto ju netreba hneď hnojiť. No po čase výživné látky spotrebuje a je nutné dodať do zeminy ďalšie. Aj tu platí pravidlo, že menej je viac. Kvetinu po zime hnojíme veľmi opatrne. Veľké množstvo hnojiva môže spôsobiť, že sa rozbujní do veľkého rastu listov na úkor kvitnutia alebo silné hnojivo môže poškodiť jej koreňový systém. A tak na jar používame len tretinu, najviac polovicu v návode odporučaného množstva hnojiva. Prvé týždne prihnojujeme slabými dávkami každé dva týždne, rastliny s malým množstvom listov stačí dokonca hnojiť s odstupom troch až štyroch týždňov. Postupom času, keď rastlinka prichádza k vrcholu vegetačného obdobia, množstvo a frekvenciu hnojenia zintenzívnime.
Potreba jarného strihu
Na jar kvetiny aktivizujú svoj rast, preto sa treba postarať o úpravu ich vzhľadu do požadovaného tvaru. Vhodným zrezaním a zostrihaním vyformujeme vrchnú časť kvetu - odstránime zaschnuté a skrátime neprirodzene dlhé vetvičky, ktoré prudko vyrástli po prenesení kvetu z tmavého miesta, kde prezimovával. Niektoré popínavé druhy kvetov potrebujú neustále tvarovanie nových výhonkov, nielen na jar. Iné sa uspokoja s jarným zostrihom a potom stačí len uštipovať konáriky, ktoré rastú neusporiadane. Listy, ktoré na rastlinke ostali, treba očistiť od usadeného prachu. Spôsob čistenia treba vybrať podľa typu rastlinky. Kvety s množstvom zelených listov (chamédorea, filodendron, syngónium či hovea), ktoré majú radi dostatok vlahy, možno postaviť do vane a miernym prúdom vody osprchovať. Pozor na preliatie! Ostatné kvetiny očistíme handričkou namočenou vo vlažnej vode. Výnimočné čistenie si vyžadujú rastliny s malými chĺpkami na listoch (napr. africká fialka), ktorým sa listy nesmú zmáčať vodou. Na očistu postačí mäkký štetec, ktorým prach z listov jemne zotrieme.
Za jarnú opateru sa kvety odvďačia
Po všetkých potrebných úkonoch jarnej opatery o bytové rastlinky ich rozmiestnime na vhodné miesta v byte, pričom sa riaďme ich potrebami na dostatok priameho či nepriameho svetla. No a keď sa za oknom počasie natoľko umúdri, ustáli a oteplí, mnohé z bytových rastlín môžeme presídliť na balkón. Za jarnú starostlivosť sa nám poďakujú svojím aktívnym rastom a kvitnúcou farebnou krásou.
