Alena Antalová ako Nana. FOTO - MDB
Milan Uhde, Miloš Štědroň: Nana l Muzikál na motívy románu Emila Zolu l Réžia: Peter Kracik l Scéna: Jaroslav Milfajt l Kostýmy: Tomáš Kypta l Dirigent a hudobné naštudovanie: Karel Cón l Choreografia: David Strnad l Dramaturgia: Pavlína Hoggard a Tomáš Steiner l Městské divadlo Brno, premiéra 2. a 3. apríla.
Nana je román všeobecne známy, je jedným z najreprezentatívnejších umeleckých diel naturalizmu, bol už za autorovho života mimoriadne úspešne inscenovaný na mnohých činoherných javiskách, ako muzikál je však novinkou. Samozrejme, že muzikálová verzia nemôže kopírovať verziu románovú, navyše, ak žáner muzikálu je na míle vzdialený od poetiky naturalizmu.
Autori sa preto ani neusilovali napísať a skomponovať "naturalistický muzikál", naopak - už v úvode použili scudzovací efekt, keď zasadili legendárny príbeh parížskej prostitútky do divadelného prostredia a neskrývali, že ide o "divadlo v divadle".
Parafrázuje sa tu teda slobodne Offenbach, Voskovec a Werich, šansónové i kabaretné žánre, objavia sa rockové songy a pravdaže náročné muzikálové piesne; v texte zaznievajú vtipné anachronizmy (zmienky o ekonómoch Friedmanovi a Buchananovi, dürrenmatovský dialóg, expresívny jazyk i hravé ironické verše) - skrátka autori si sympaticky nerobia starosti so žánrovým purizmom.
Zato inscenácia je už úzkostlivejšia, akoby sa režisér obával razantnejšie prekročiť obligátne "muzikálové pravidlá". A tak iróniu, ktorá je taká zjavne prítomná v hudbe, na javisku veľmi nenájdete a grotesknosť dialógov a situácií zostala nevzkriesená v texte.
Skutočne živý a obecenstvom úľavne aplaudovaný moment večera nastal, keď na javisku vznikol elektrický skrat, zaiskrilo sa a rozhorel sa neveľký, zato po chvíli už nebezpečne vyzerajúci požiar. Všetci sme v tej supermodernej budove očakávali akýsi bleskurýchly profesionálny zákrok hasičov. Nič sa však nedialo a požiar rástol. Až po hodnej chvíli sa na všeobecné prekvapenie vynoril zo zákulisia jeden pán v civile a pokúsil sa zlikvidovať požiar holými rukami - pravdaže neuspel, i odišiel.
V hľadisku sa začala dvíhať nervozita. Vtedy sa zjavil iný dobrák s lavórom vody a ten, našťastie, uspel. Na proscéniu zatiaľ herci veselo hrali, netušiac čo sa deje za ich chrbtom. Až keď sa ozval úľavný smiech a potlesk z hľadiska, zarazili sa - nič vtipné predsa neprodukovali. Intuitívne sa otočili a za chrbtom zbadali ukláňajúceho sa civila, ktorý ďakoval publiku za aplauz. To bol najčistejší - hoci nezamýšľaný - gag večera. Kúzlo nechceného.
"Neresť a cnosť sú produkty rovnako ako vitriol a cukor," vraví Zola, vyznávajúc sociálny i dedičný determinizmus naturalistov. A tak aj jeho Nana je plodom prostredia, kde absentujú morálne zásady. Takých legendárnych hrdiniek i hrdinov vzniklo v umení na prelome 19. a 20. storočia viac (okrem Zolovej Nany z roku 1880 aj Wedekindova Lulu v roku 1984 a Brechtov Baal v roku 1918). Sú to stále vzrušujúce a neobyčajne aktuálne diela a súčasné divadlo sa k nim pravidelne vracia.
V tom mali Uhde so Štědroňom šťastnú ruku a vznikol ďalší pôvodný český - pardón: moravský! - muzikál s tridsiatimi hudobnými číslami, sedemdesiatimi účinkujúcimi a pätnásťčlenným živým orchestrom! Na Slovensku čosi nevídané.
Národní divadlo v Prahe má pre každú divadelnú sezónu osobitný slogan; pre tú vlaňajšiu znel: "Národní divadlo opět hoří!" Nič sa však v Prahe neudialo. Městské divadlo v Brne ten pražský slogan minulú sobotu tak trošku zrealizovalo. Nedá sa nič robiť, Brno je lepšie.
Autor: MARTIN PORUBJAK(Autor je dramaturg SND a režisér)