Slovensko už niekoľko rokov odkladá reformu dôchodkového systému. Jej podstatou je vytvorenie systému, v ktorom preberie podstatnú časť zodpovednosti za svoj budúci dôchodok každý občan, ešte počas svojho produktívneho veku. O tom, aká budúcnosť čaká slovenských dôchodcov, sme hovorili so špecialistom Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 na dôchodkovú reformu MARKOM JAKOBYM.
Vláda pri nástupe sľubovala, že začne s reformou dôchodkového a sociálneho zabezpečenia. Prečo nezačala?
„Jedným z dôvodov je ich náročnosť. Hlavne pri dôchodkovej reforme je dôležité politické rozhodnutie, ako má vlastne vyzerať. Každá koaličná strana má inú predstavu a nedohodli sa. Trúfam si povedať, že úradníci ministerstva práce a sociálnych vecí sa tomu nevenovali dôkladne. Žiadna politická strana sa do problému dôchodkovej reformy nepustila tak, že by predložila koncepciu, ako na to.“
Kedy skolabuje súčasný systém - na vyplácanie dôchodkov sa používajú takmer výlučne peniaze od ľudí, ktorí pracujú?
„Už teraz odbila dvanásta hodina. Aj nedávno schválené zvýšenie dôchodkov platné od októbra 2001 stojí na vode. Je založené na predpoklade, že Sociálna poisťovňa získa dodatočné zdroje z vyplatenia starých pohľadávok. Už teraz je dôchodkový systém odkázaný na vymáhanie starých dlhov. Tento systém je priebežne ťažko financovateľný a príspevky vyberané od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a od štátu nestačia pokrývať dôchodkové dávky.“
Predpokladáte, že vláda ešte s reformami začne?
„Nie. Je volebný rok. Predpokladám však, že viacero politických strán bude o reformách hovoriť. Ľudia si totiž uvedomujú, že dôchodkový systém stojí pred kolapsom a treba ho reformovať.“
Ako vidíte situáciu po parlamentných voľbách?
„Myslím, že moci sa opäť chopí široká koalícia, ktorá bude opäť dlho a ťažko hľadať spoločnú reč. Je dosť možné, že dôchodková reforma nezíska takú dôležitosť, akú potrebuje. Obávam sa, že reforma bude spustená až v druhej polovici budúceho volebného obdobia, keď bude naozaj nevyhnutná. Potenciálne náklady s ňou spojené pritom každoročne narastajú.“
Aký dosah bude mať odkladanie reforiem?
„Bude drahé a prejaví sa to na zadlžovaní štátu. Druhou možnosťou je použitie príjmov z privatizácie.“
Vláda už povedala, že použije príjmy z privatizácie. Koľko miliárd bude potrebných?
„Na dôchodkovú reformu pôjde päťdesiatpäť miliárd z privatizácie SPP. O tom, či to bude stačiť, rozhodne až definitívna koncepcia reformy.“
Na čo sa tieto peniaze použijú?
„Na vykrytie prechodného obdobia, kým sa rozbehne čiastočné krytie dôchodkových finančných potrieb z vlastných zdrojov, ktoré si dôchodcovia naakumulujú ešte počas produktívneho života. A to môže trvať aj jednu celú generáciu. Ešte stále však hrozí, že vláda peniaze z privatizácie použije iba na financovanie súčasného systému. A to by bolo neúnosné.“
Aká je situácia v Európe?
„S problémom reformy sa borí aj celá západná Európa. V mnohých krajinách únie ako Nemecko, Taliansko alebo Švédsko je základom problému rýchle starnutie obyvateľstva.“
Tlačí na nás EÚ?
„Nepriamo, pretože ani v únii neexistuje jednotná dôchodková politika. Na druhej strane si nemôžeme dovoliť nereformovať, pretože to zvýši štátny dlh a Slovensko nesplní maastrichtské kritériá, ktorých plnenie je podmienkou vstupu do únie.“
Autor: Tomáš Kuča
