Článok, ktorý píšem, bude čajový. Vety splietam mierne zarastený, v kútiku úst mám krátku marsku. Nechám si ja narásť elegantnú šedivú bradu, do jednej ruky vezmen fajku, k druhej fľašu baccardi. Bude zo mňa Hemingway. Nabudúce to bude o inom, teraz Zbohom atletika. Návod mi dal futbalový Inter. Imidž robí spisovateľa, šaty človeka, veľkého futbalistu luxusný štadión. Že na tento recept neprišli naši najvyšší futbaloví bosovia. Francúzi si postavili parádny Stade de France a hneď získali titul majstrov sveta. Keby sme mali rovnaký my – trikolóra, tras sa! Predstavujem si Bartheza, Blanca, Zidana, Henryho na bratislavských Pasienkoch. Iste by zabudli hrať, nevedeli by totiž, kde sú. Možno by si začali vytláčať pieskové koláčiky v diaľkarskom doskočisku.
Tútori našich futbalových žlto-čiernych šampiónov si v hlavách vizionársky vyveštili domáci titul na dobré desaťročie, lebo chcú stavať štadión „anglického strihu“, ktorý ich má priviesť k úspechom v Lige majstrov. Možnože so Szilárdom Némethom neletela do Anglicka suita kšeftárov, ale architektov, ktorí si išli obzrieť ostrovné futbalové chrámy, a popritom, aby reč nestála, vyhandlovali za nášho kanoniera lukratívnu sumu. K anglickému šatu ale názov Inter sotva pristane. Pripúšťam napríklad Super Bratislava, aby to malo čosi spoločné aj so slovnaftárskym benzínom. A hrať semifinále Ligy majstrov na Pasienkoch? Fuj! Azda Polus Super aréna, aby to súzvučilo s blízkym nákupným strediskom, lebo tak to má byť. A na svoje si prídu aj páni z bratislavskej štvrte Nové mesto. Na majstra s vlaňajšou priemernou návštevou 2545 divákov, tohtosezónnou 1730 (najmenšou v Superlige) sa budú údajne hrnúť tisíce. S luxusným futbalovým svätostánkom je najvyššia kontinentálna súťaž zaručená až po samotný vrchol stromu.
Veľmoži z interistického tábora odkázali atlétom, užívateľom tartanovej dráhy a sektorov pre kráľovnú športov s celoslovenským dosahom, aby si postavili štadión na zelenej lúke, lebo bratislavský olympijský šport číslo jeden je vraj biedny. Diplomatické apely za zachovanie tartanu Laminom Diackom a Istvánom Gyulaiom, prezidentom a podpredsedom takej bezvýznamnej spoločnosti akou je Medzinárodná atletická amatérska federácia (organizácia, ktorá združuje 210 štátov, vôbec najviac na svete) predsa nemôžu nóbl plánmi budúcich ligomajstrov otriasť. Slovenské príslovia poznajú aj také, írečité: Dostalo sa h…. na policu a myslí si, že je lekvár.
PETER FUKATSCH
