To ako bývame, hovorí nielen o našom vzťahu k prostrediu, do ktorého vstupujeme, ale aj o našej úrovni myslenia, estetického cítenia, pocitu zodpovednosti, kultúrnej vyspelosti a schopnosti kráčať s dobou. Od pádu železnej opony nastal zhon po lepšom bývaní, začalo sa zúrivo stavať. Asi najviac sa rozbujnelo a priam expanzívne sa začalo šíriť stavanie katalógových domov, ktoré sú niekedy pejoratívne označované ako podnikateľské baroko. Sú to uniformné budovy často pseudohistorizujúceho charakteru, ktorých balkóniky, výklenky a balustrády sú nielen estetickým bankrotom, ale často sú aj konštrukčne zložité, a preto celú stavbu nezmyselne predražia.Druhým trendom, ktorý sa čoraz viac prediera do popredia aj vo svetovom kontexte, je nostalgický návrat do historicky zaujímavých rodinných domov, poľnohospodárskych usadlostí, zemianskych kúrií

či samôt. Návrat k histórii je spojený so šetrnou rekonštrukciou objektu, vzťahu k okoliu a tradíciám. Tretím trendom, ktorý sa pomaly dostáva aj medzi slovenských investorov, sú individuálne navrhnuté domy, presne šité na potreby majiteľa domu a jeho obyvateľov.

Práve tie sú architektúrou, ktorá hovorí o potrebách dnešnej spoločnosti, o jej životnom štýle, spôsobe myslenia a vnímania, toho, čo zostane ako súčasť kvalitného kultúrneho dedičstva. A práve tie sa dnes stavajú v novodobom funkcionalistickom štýle. Tento štýl zohľadňuje súčasné nároky na bývanie a spája ich s princípmi siahajúcimi do začiatkov 20. storočia - do čias, keď spolu s Loosovským odporom ku ornamentu prišla láska k funkčnosti a materiálu.

Súčasná architektúra je prejavom súčasného ducha

Postaviť rodinný dom je pre architekta veľká výzva. Práve vtedy sa dostávajú do popredia jeho ľudské vlastnosti, medzi ktoré by mala patriť najmä empatia a či predvídavosť. Architekt sa práve pri rodinnom dome stáva najmä psychológom, keď celé dni rieši rodinné vzťahy, plány, túžby, pracovné povinnosti, spoločenský život či život budúcich detí. Stojí pred ním úloha postaviť dom, ktorý bude čo najviac vyhovovať nielen vonkajšiemu prostrediu, do ktorého bude zasadený, ale aj existujúcim vnútorným vzťahom jeho obyvateľov. A tu je "pes zakopaný".

Podnikateľské baroko, ktoré je dnes také rozšírené, totiž tieto otázky nerieši. Je vo veľkej miere najmä reakciou na strohosť a prísnu funkčnosť (okorenenú špecifickou anestetickou estetikou), ktorá po dlhé desaťročia ovládala socialistické panelové sídliská. Je však tiež reakciou aj na nútenú uniformitu slovenských dedín. Domov "kociek" sme si užili dosť, prečo by sme v nich mali bývať aj naďalej?

Novým trendom v aktuálnej architektúre rodinných domov je niečo, čo sem možno na prvý pohľad nepatrí. Súčasná architektúra je totiž najmä o súčasnom životnom štýle.

Kde sa vzal funkcionalizmus?

Funkcionalistické princípy siahajú ešte do prvej polovice 20. storočia, keď sa odpor k dlhotrvajúcim historizujúcim tendenciám a stavebnom ošiali neo-štýlov ukázal ako nová a iná cesta v architektúre. Funkčnosť sa dostala na prvé miesto a jej bola podriadená celá dispozícia novej stavby. Aj potreba nechať vyniknúť použitý materiál pochádza od našich funkcionalisticky mysliacich predkov, rovnako ako toľko preklínaná rovná strecha.

Je to práve návrat k funkcionalizmu, ktorý definuje súčasnú architektúru. Pravé uhly, rovné steny, bez zbytočného dekoru, luxusné alebo naopak ekologicky vhodné a ekonomické materiály použité na veľkých plochách. Domy na pohľad vyzerajú ako jednoduché detské stavebnice. Za touto jednoduchosťou sa však skrýva maximálna funkčnosť a využiteľnosť priestoru. Presadzuje sa materiálová čitateľnosť, výrazné blokové formy a prírodné materiály. Najviac sa tešia obľube drevo, sklo, kov a prírodný kameň. Keď používame tieto materiály, musíme zákonite zostať pri veľkých monolitických plochách, aby sme mohli čo najlepšie poukázať na ich kvalitu a estetické vlastnosti. V dialógu s veľkorysým priestorom sú rovnako veľkoryso poňaté okná, ktoré často nahrá-dzajú celú stenu. Vizuálna prekážka tak prestáva existovať, interiér vťahuje do vnútra aj exteriér. Možno dodať, že koketuje so zásadami tradičných japonských princípov bývania. Japonci totiž za domov nepokladajú iba obytnú časť, ale rovnocenne sa stavajú aj prostrediu, ktoré dom obklopuje. Namiesto posuvných dverí sú to rolety, ktorých vy-tiahnutím vpustíme svet k nám. Veľ-ké okná dovoľujú aj novú prácu so svetlom. Cez deň je to slnko, ktoré nám svieti pri práci, v noci hviezdy, ktoré môžeme cez presklený strop priamo z postele počítať.

Dnešný dom, novodobá rezidencia?

Mnohé z hlasov, ktoré sú nepriateľsky zamerané proti novej architektúre, poukazujú na fakt, že dom plný skla a kovu zákonite súvisí s premenením nášho domova na spálňu. No nie je to úplne tak. V dlhodobom výhľade sú tu skôr opačné tendencie. Je síce pravdou, že v súčasnosti väčšina z nás trávi najviac času cestovaním do práce a v práci, ale medzi najnovšími trendmi je aj práca doma. Ateliéry, kancelárie a pracovne tvoria čoraz väčší priestor aj v rodinných domoch. Keď k tomu prirátame deti, ženy na materskej a v domácnosti, nemôže náš domov byť iba spálňou. Navyše, domácnosť už dnes nie je striktne iba súkromným hniezdom, do ktorého má prís-tup len najbližšia rodina. Dom sa stáva miestom stretnutí s priateľmi, kolegami, miestami pre oslavy a bohatý spoločenský život. A tu opäť prichádzajú na rad ďalšie požiadavky na dom - priestranný, vzdušný, ľahko udržiavateľný, priechodný. Aby bol v každom období a v každom okamihu aj miestom slávnosti bez potreby prestavať celý interiér. Dom sa tak stáva súkromnou rezidenciou, non-stop miestom na odpočinok, zábavu aj prácu. A to sa darí iba v dome s maximálne vystupňovanou funkčnosťou jednotlivých miestností, použitím vhodných materiálov aj techník.

Bazén na streche verzus podkrovie?

Možno je to v génoch, možno je za tým aj spomínaný odpor voči nanútenému vkusu socialisticky normovanej architektúry. Avšak lásku k šikmým strechám zo Slovákov nie a nie dostať. Nie všetci architekti sú však proti tejto regionálnej slabosti a priori zaujatí. Sú názory za aj proti. "A priori by som proti šikmej streche nebol. Napokon, aj arkier sa dá urobiť rôznymi spôsobmi," hovorí jeden z najznámejších slovenských architektov Martin Kusý v diskusii odborníkov, ktorá sa týkala práve rodinných domov. "V prípade veľ-kých a luxusných rodinných domov mi však pripadá neuveriteľné, aby milionár býval v podkroví. Pôvodom je to predsa len povala, na ktorej sa má sušiť seno, ak treba. Má úplne inú funkciu aj zmysel."

Šikmá strecha má stále svoj význam. Ak vlastníte starý vidiecky dom s pôvodnou sedlovou strechou, nie je dôvod zhadzovať ju a nahrá-dzať novou. Veď v tomto priestore pod strechou je priestor na útulné spálne či pracovne. Podkrovie má však tiež veľa nevýhod. Šikmá strecha uberá miestnostiam priestor a na presvetlenie sú potrebné strešné okná, ktoré tiež nie sú najlacnejšou záležitosťou. Pre rovnú strechu hovorí rovnocenná využiteľnosť celej vnútornej plochy pod strechou, a navyše, aj plochy na streche. Bazény, či záhrady vo výške sú myšlienkou starou niekoľko desaťročí.

Je veľkou pravdou, že prvé rovné strechy, ktoré majú pôvod v prvej polovici 20. storočia, mali vo svojich priekopníckych počiatkoch veľa konštrukčných nedostatkov. Tie mali za následok pretekanie a vlhnutie muriva či opadávanie omietky, čo si dobre pamätajú najmä obyvatelia panelových sídliskových vežiakov. Mnohí s týmito problémami zápasia dodnes. Tieto konštrukčné chyby sa však už odstránili a rovná strecha môže byť odolná proti zatekaniu rovnako ako strecha šikmá. n