Aj keď sme si možno mnohí mysleli, že sídliská sú vynálezom socializmu, nie je to pravda. Približne v rovnakom období ich začali stavať po celej Európe a neskôr aj inde vo svete. Základnou ideou ich vzniku bola typicky socialisticko-romantická myšlienka - dať všetkým ľuďom rovnaké možnosti na život a bývanie. A tak vznikli sídliská.

Nie je sídlisko ako sídlisko

Rozsiahlejšia výstavba sídlisk sa začala aj u nás v povojnovom období. Najprv sa sídliská stavali po obvode vtedajších miest a zachovávali si klasickú štruktúru s ulicami a námestiami. N začiatku boli stavebným materiálom tehly, neskôr prišli na rad skeletové konštrukcie. Napokon sa dostali k slovu teraz najkritizovanejšie celopanelové sústavy s typizovanými bytmi.

Ale ani všetky paneláky neboli rovnaké. Líšili sa technológiou výstavby, použitými materiálmi, aj dispozičným riešením bytov. Problémom bola najmä nízka kvalita výstavby panelových domov a tiež fakt, že po výstavbe prakticky neprebiehala žiadna údržba.

Preto väčšinu panelových domov spája jedna vec - mnohé ich komponenty sú dnes na hranici životnosti alebo za ňou a nutne potrebujú výmenu alebo rekonštrukciu. A tak sa konečne dostáva k slovu revitalizácia alebo humanizácia sídlisk.

Ľudia si byty "humanizovali" sami

Humanizácia jednotlivých bytov sa podľa názoru odborníkov začala vlastne hneď po ich kolaudácii. Mnohí nájomníci okamžite začali s odstraňovaním stavebných nedostatkov, často aj s prerábaním. Začali sa výmeny neestetických jadier za murované kúpeľne a toalety. Prerábali kuchyne, vymieňali podlahy

To však problém panelových domov nemohlo vyriešiť. Dnes stoja celé domy, dokonca celé sídliská pred oveľa väčšími zmenami. Rekonštruovať treba celé objekty. Revitalizácia celého domu je však projekt veľmi nákladný - podľa odborníkov môžu náklady na jeden byt dosiahnuť až pol milióna korún. Opraviť či vymeniť treba strechy, okná, ale aj rozvody plynu, elektriny a vody. K tomu treba ešte prirátať aj zateplenie obvodového plášťa budov, pretože ani tie už z energetického hľadiska nespĺňajú štandardy na bývanie.

Neidentifikovateľné škatule a medzi nimi územie nikoho

Ďalším problémom nie sú iba budovy samotné - odborníci upozorňujú na to, že výstavba sídlisk často prebiehala nekompletne. Najsilnejšej kritike čelia najmä sídliská stavané od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Aby sa stavalo čo najrýchlejšie a najlacnejšie, domy boli nielen nekvalitné, ale celé bloky sa mnohokrát opakovali bez akéhokoľvek farebného rozlíšenia alebo architektonického stvárnenia - niekedy boli vedľa seba takmer nahádzané ako škatule v nevhodne s veľkými rozostupmi, s nedoriešenými okolitými priestormi. Takáto zástavba sa stala pre obyvateľov nečitateľnou, ľudia strácali na území bez jasnej urbanistickej štruktúry nielen orientáciu, ale aj pocit domova. Strácalo sa definovanie verejného, poloverejného a súkromného priestoru. Medzi domami vznikali "územia nikoho", ktoré bez dostatočnej údržby zelene pustli a stali sa z nich neestetické plochy.

V poslednom desaťročí 20. storočia, aj v tomto storočí sa však začalo mnoho vecí meniť. Ľudia sa sťahujú do bytov s lepšou kvalitou, tí majetnejší si stavajú rodinné domy v okolí miest alebo investujú do luxusného bývania v novopostavených bytových domoch, prípadne v rekonštruovaných bytoch v centrách miest.

Revitalizácia alebo geto

Odborníci varujú: panelové sídliská sa búrať pravdepodobne nebudú, preto je potrebné pristúpiť čo najskôr k ich humanizácii, aby sa s odlivom majetnejších vrstiev nestali celé sídliská sociálnym bývaním najchudobnejších ľudí - getom so všetkými jeho súvislosťami. Nestačí však iba zatepliť fasády domov a natrieť ich jasnejšími farbami, treba dať roztrateným domom identitu a spojiť ich do celku, v ktorom sa dá príjemne žiť.

Takéto problémy neriešime iba my na Slovensku. Problémy so sídliskami má celá Európa. Česká republika už teraz dáva ročne na revitalizáciu sídlisk pol miliardy českých korún a českí odborníci poukazujú na príklady z Nemecka. Tam v uplynulých pätnástich rokoch investovali do revitalizácie sídlisk 18 miliárd eúr z verejných zdrojov.

Podľa českých Hospodářských novin je ukážkou úspešnej revitalizácie berlínsky komplex Hellersdorf. Táto štvrť sa však od našich bežných pomerov dosť výrazne vzdialila. Veľké stromy medzi budovami tvoria parky, ulice zdobia moderné lampy a výtvarné diela, pred domami si nájomníci vytvorili záhradky. Mesto dostavalo športoviská, občiansku vybavenosť a vysadilo ďalšiu zeleň.

České sídliská (podobne ako naše) zatiaľ obýva stredná vrstva, ktorá má záujem udržať v uliciach po-riadok, zabezpečiť dostatok miest na parkovanie a obnoviť zničené parky a zeleň, tvrdí český denník. Hneď vzápätí však upozorňuje: podľa sociologických výskumov mladšia generácia Čechov už s bývaním na sídlisku nepočíta.

(gal)

Sídlisko v číslach 

V Európe je vyše 95 miliónov bytových domov. Tretina z nich sú výškové obytné budovy s viac ako štyrmi poschodiami.

Vyše 65 percent obytných budov v európskych krajinách bolo postavených v rokoch 1945 až 1990.

Asi 70 percent výškových bytových domov v "starých" členských krajinách Európskej únie tvoria byty s tromi a viac miestnosťami.

V nových členských štátoch a v tých krajinách, ktoré na členstvo v únii kandidujú, sa vyše 60 percent týchto domov skladá z bytov s menej ako tromi miestnosťami.

 V starej európskej pätnástke v týchto bytoch bývajú v priemere 2,4 osoby. Veľkú väčšinu týchto bytov tam však obýva iba jedna alebo dve osoby.

 Naopak v Česku, na Slovensku a v ostatných nových členských krajinách EÚ býva v 40 až 60 percentách bytov tri a viac osôb.

 V pätnástich štátoch starej únie tvorí 70 percent nákladov na domácnosť nájomné či hypotéka.

 V ostatných európskych krajinách ide rovnaké percento nákladov na energie a ostatné služby. Týmto domácnostiam už teda nezostáva mnoho prostriedkov na údržbu a opravy.

V "novej" Európe je omnoho viac bytov v osobnom vlastníctve. Napríklad v Estónsku je to 96 percent.

Zdroj: Hospodářské noviny