Na našom území - podobne ako v iných európskych krajinách - pôsobia tri typy takýchto agentúr. Sú to sprostredkovatelia zamestnania za úhradu, agentúry dočasného zamestnávania (alebo lízingové agentúry) a agentúry podporovaného zamestnávania.
Tieto tri typy subjektov sa navzájom líšia vo viacerých bodoch. Prvým, a pre ľudí hľadajúcich si prácu dôležitým bodom, je vyberanie poplatkov. Poplatky za svoje služby vyberajú od svojich klientov spomedzi týchto troch typov agentúr iba sprostredkovatelia zamestnania za úhradu. Výška týchto poplatkov je stanovená zákonom - ak agentúra vybaví klientovi zamestnanie na dobu kratšiu ako 6 mesiacov, má zo zákona právo vypýtať si honorár maximálne vo výške 20 percent jedného mesačného platu klienta, ak sprostredkuje prácu na dobu dlhšiu ako 6 mesiacov je to až do výšky 30 percent z jedného mesačného platu podľa dohodnutej zmluvy. Podľa riaditeľky odboru služieb sprostredkovania Ústredia práce Miloslavy Jeznej si však niektoré agentúry žiadajú aj menšie honoráre. Služby týchto agentúr využívajú predovšetkým ľudia, ktorí si chcú "zarobiť" a ich cesty vedú preto najmä do zahraničia.
Ďalším špecifickým prvkom, na ktorý si museli obyvatelia Slovenska zvyknúť je fakt, že ak si hľadajú prácu prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania (ADZ), nie sú zamestnancami firmy, v ktorej pracujú, ale lízingovej agentúry. Tá si musí voči nim plniť všetky povinnosti, ktoré má riadny zamestnávateľ - s ňou majú ľudia uzavretú zmluvu, lízingovka za nich platí odvody do všetkých povinných fondov, a je aj subjektom, voči ktorému si zamestnanci uplatňujú nárok na dovolenku a podobne. Klienti lízingovke za jej služby neplatia. Služby ADZ vyhľadávajú najmä študenti vysokých škôl a univerzít.
Špecifickými sú v rámci sprostredkovateľov agentúry podporovaného zamestnávania (APZ). Jednak pracujú pre úzko vyhranenú skupinu klientov - pre ľudí s postihnutím a pre iné skupiny znevýhodnené na trhu práce, napríklad pre dlhodobo alebo ťažko zamestnateľných. Za svoje služby neúčtujú poplatky ani svojim klientom (tí by si ťažko mohli dovoliť nejaké poplatky platiť), ale nevyberajú poplatky ani od zamestnávateľov, ktorým pracovníkov sprostredkujú (vo väčšine prípadov sú radi, že im zamestnávateľ klienta zamestnal). Ich pozícia je teda z finančnej stránky dosť ťažká - peniaze na svoje fungovanie si tieto subjekty musia zháňať prostredníctvom grantov a pokúšajú sa tiež uzatvárať partnerstvá s miestnymi úradmi práce. Okrem toho ich služby sú veľmi komplexné - ich práca totiž nespočíva iba vo vyhľadaní práce pre klienta - APZ poskytujú ľuďom aj odborné poradenstvo, psychologickú, sociálnu a praktickú pomoc v období hľadania práce, ale aj po nastúpení do zamestnania.
Autor: MONA GÁLIKOVÁ