"Čakám na telefonát. Pokiaľ tento telefonát príde, budeme šťastní. Skoncovať s touto tradíciou by pre nás bola hanba," povedal Massimo Signoracci agentúre AP.
Zmyslom balzamovania je ochrániť pozostatky zosnulého a zabrániť postupnému rozkladu tela. Táto prax siaha až do starovekého Egypta, hoci postupom času sa používané postupy zmenili.
Vatikánske miesta zatiaľ neoznámili, či pápežove pozostatky budú zabalzamované. Signoracci sa však domnieva, že na tieto úvahy zrejme ani nebol čas. Podľa jeho mienky však rozhodnutie malo padnúť ešte včera. Predtým ako premiestnili pozostatky z baziliky. Telo, ktoré by malo byť niekoľko dní vystavené, je nevyhnutné podľa Signoracciho príslušne nakonzervovať.
"Na takomto človeku, ako bol pápež, sme pripravení odviesť tú najlepšiu prácu, rovnako tak, ako pracovali moji predchodcovia. Je to veľmi emotívna záležitosť pracovať na niekom takom slávnom a milovanom, byť mu nablízku," povedal Signoracci.
Poodhalil tiež rúško tajomstva, v čom balzamovanie spočíva. Ide predovšetkým o dezinfekciu, čo zaistí formaldehydový roztok, ktorý sa žilami a tepnami injekčne napustí do mŕtveho tela. Ďalšou nevyhnutnosťou je odstrániť pozostatky krvi a všetkých ďalších tekutín.
V roku 1963 zaistila rodina Signoracciovcov zabalzamovanie tela pápeža Jána XXIII. a o 15 rokov neskôr Pavla VI. a Jána Pavla I. Pozostatky Pavla VI. nabalzamovali len ľahko, za horúceho rímskeho leta ich potom vystavili v Bazilike svätého Petra. Po dvoch dňoch začalo telo javiť začiatky rozkladu, pleť a prsty stratili farbu.
Naopak pozostatky Jána XXIII., ktoré exhumovali v roku 2001 po 38 rokoch, sa uchovali v dokonalom stave.
