Videopožičovne tvrdia, že 8 percent pre LITU ich zlikviduje. FOTO - VIDEOPOŽIČOVŇA TRNAVA

BRATISLAVA - Slovenské videopožičovne dostali od autorskej spoločnosti LITA už druhý raz návrh na dohodu o odmene pre autorov za nájom audiovizuálnych diel. Mali by sa zaviazať, že jej zaplatia 8 percent z príjmu za každú požičanú videokazetu či DVD.

Zmluvy doteraz podpísala asi len desiatka videopožičovní, hoci im LITA hrozí, že porušenie práv autorov je trestný čin. Bránia sa, že za kazety a DVD už zaplatili distribútorom, ktorí majú licenčné práva k filmom vyriešené.

"Videpožičovne musia preukázať, že majú vyriešené aj právo na primeranú odmenu s autorom," tvrdí zas Magdaléna Debnárová, zástupkyňa riaditeľa LITA. Dôvodí aj tým, že LITA má zmluvy s partnermi, v prípade amerických autorov s Writers či Directors Guild of America.

LITA si na peniaze robí nárok na základe nového autorského zákona, ktorý vychádza z európskej smernice o nájomnom práve z roku 1992. Tá hovorí, že autori a výkonní umelci potrebujú primerané príjmy. Zdôrazňuje najmä to, že investície do filmov sú mimoriadne vysoké a riskantné; ich návratnosť môže byť teda zabezpečená len primeranou právnou ochranou autorov.

Čo je primeraná odmena?

Sporné je, čo to znamená "primeraná odmena". Debnárová tvrdí, že k 8 percentám sa dopracovali tak, že za základ zobrali už neplatnú vyhlášku z roku 1991, ktorá hovorila o 10 percentách z požičovného. Od videopožičovní žiadajú pre seba a ochranný zväz SOZA "len" osem percent pre tvorcov filmu, lebo dve percentá "nechali" pre výkonných umelcov, ktorých zastupuje Slovgram. Ten podľa riaditeľky Evy Bauerovej s videopožičovňami ešte nerokuje.

Zlikviduje ich to?

Majiteľka jednej z videopožičovní Oľga Schmidová si myslí, že ak budú platiť 8 percent, zlikviduje ich to. Desaťpercentný zisk má podľa nej len lepšie prosperujúca firma. Vlani nemohla pre konkurenciu meniť svoje ceny, hoci sa zvýšila sadzba DPH. Niektoré videopožičovne nemusia byť platcami DPH, ak výška ich obratu neprevýši 1,5 milióna ročne.

Majiteľ menšej videopožičovne na sídlisku Ján Vitáloš považuje postup LITA za "výpalníctvo". Hovorí, že akýkoľvek príjem z požičovného musí investovať hneď do nového nákupu titulov. Ceny drží na úrovni spred piatich rokov - 50 korún za DVD a 10 - 45 Sk za kazetu, kým v centre Bratislavy je to niekedy aj o 20 korún viac. Väčšina požičovní podľa neho žije len z doplnkových služieb, nie zo samotného požičovného. Zaujíma ho aj postup, akým LITA odovzdá autorom vyzbierané prostriedky. "To by som im musel dávať každý mesiac výpis pôžičiek podľa titulov," hovorí Vitáloš.

"O likvidácii hovorí pravidelne každý subjekt, proti ktorému ktorákoľvek autorská spoločnosť začne uplatňovať práva autorov. Podnikatelia by si mali ujasniť, že ľudia si vo videopožičovniach nepožičiavajú videokazety, ale diela konkrétnych autorov, ktorí majú nárok na podiel zo zisku," myslí si Ľubomír Fifík, riaditeľ LITA.

Určí to až súd?

Riaditeľka distribučnej spoločnosti Magic Box Slovakia Ľuba Féglová nárok autorom neupiera, očakáva však férovejšie rokovanie a vysvetlenie, ako LITA stanovila percento odmeny. "Neexistuje žiadna vykonávacia vyhláška, nie je ani preukázané, koho LITA zastupuje."

Zákon podľa Ivanky Litvanovej, riaditeľky odboru ochrany autorského práva na ministerstve kultúry, neumožňuje ministerstvu vstupovať do zmluvného vzťahu. Ak sa strany nedohodnú, výšku odmeny by podľa nej mohol určiť jedine súd. "Nepredpokladám, že by LITA robila niečo protiprávne, ale obe strany by sa mali dohodnúť, inak si len komplikujú život. Problém sa netýka len slovenských autorov a bolo by nepríjemné, ak by preto Slovensko bolo medzinárodne spochybnené."

Ako je to v Česku

Jitka Meklešová, riaditeľka spoločnosti DILIA, českej obdoby LITA, hovorí, že v Česku problém riešia už od decembra 2000. "Snažíme sa výber primeranej odmeny pre autorov začať, a tým uspokojiť našich autorov aj zahraničných partnerov. Nateraz sa nám to však nedarí."

V Česku sa pripravuje dohoda, že poplatky za všetky autorské práva i práva výkonných umelcov bude v mene Intergramu i Ochranného zväzu autorského (OSA) vyberať práve DILIA. Meklešová však zatiaľ nechcela prezradiť ani odhad percenta, ktoré budú od videopožičovní účtovať. "Určite to bude štruktúrovaný sadzobník." Pripúšťa, že absolútna spravodlivosť v tejto oblasti nikdy nebude.

Najviac sa požičiavajú filmy z americkej produkcie, pričom americké právo nepozná nárok autorov na odmenu za požičiavanie, výrobca si od autora totiž môže vykúpiť práva aj jednorazovo. Distributéri teda môžu skutočne vlastniť všetky práva na šírenie i na požičiavanie.

U nás aj americkým autorom vzniká právo na primeranú odmenu za výpožičky. "Výrobcovia to neuznávajú, autori samozrejme áno," vysvetľuje Meklešová.