Z charitatívnych akcií ľudia okrem Hodiny deťom najlepšie poznajú Deň narcisov.
FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Najrozšírenejšou formou podpory u nás je vhodenie peňazí do schránky na verejnom mieste. Začína sa prispievať aj formou kúpy nejakého výrobku, prípadne telefonátu či SMS.
Tretina opýtaných povedala, že za posledný rok prispela peniazmi na nejaký charitatívny účel. Vecný dar vraj dalo 15 %, dobrovoľnícku činnosť vykonalo 13 %. Najviac (46 %) prispelo ľuďom v núdzi, viac sa prispievalo i na zdravie či deti, 11 % podporilo kultúrne združenia. Najmenej, len po dvoch percentách, išlo podľa prieskumu na pomoc pre Rómov, menšiny či rozvoj občianskej spoločnosti.
Najväčšou motiváciou na dobročinnosť je pre 77 % opýtaných presvedčenie, že treba pomáhať, pre 56 % je to snaha niečo zlepšiť či zmeniť. Za najužitočnejšie respondenti považujú mimovládne organizácie, ktoré pôsobia v oblastiach pomoci ľuďom v sociálnej núdzi, ochrany životného prostredia a problematiky detí a mládeže.
"Naša organizácia sa stretla s veľmi pozitívnym prístupom, až ma prekvapilo, že cez dve percentá z daní sme minulý rok dostali niekoľkostotisíc korún," hovorí Martin Opeta, zástupca riaditeľa Občianskeho združenia Proti prúdu, vydavateľa časopisu Nota bene, ktorý predávajú bezdomovci. Teší ho aj ústretovosť ľudí, ktorí bezdomovcom darujú oblečenie, vyradenú elektroniku, pomáhajú im stravnými lístkami, ponúkajú brigády, ba i zamestnanie.
Až 54 % ľudí si však myslí, že najmenej užitočné sú mimovládne organizácie, ktoré sa venujú rómskej problematike. Podobný názor majú aj o tých, čo sa venujú podpore cirkví a náboženských aktivít, rozvoju občianskej spoločnosti či politickej kultúre.
Riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Ladislav Oravec si myslí, že slovenská spoločnosť ešte nie je schopná prijať niektoré témy za legitímne oblasti pre individuálnu filantropiu. "Slovensko má 'prerušenú skúsenosť' s charitou, preto ľudia viac prispievajú na 'nekontroverzné' oblasti, akými sú deti či onkologickí pacienti."
Pri rómskych mimovládnych organizáciách sa prejavuje aj vysoká miera latentného rasizmu či predsudkov. Podľa Oravca funguje aj argument, že Rómovia si za svoju situáciu môžu sami.
"Na základe zavádzajúcich informácií si myslia, že na Rómov ide veľmi veľa peňazí zo štátneho rozpočtu, preto majú asi pocit, že už na nich netreba individuálne prispievať."
Celkovo nie sú darcovia na Slovensku podľa Oravca zvyknutí pomáhať inštitúciám, ktoré sa venujú dlhodobejším systémovým zmenám. Tieto projekty podporujú skôr zahraničné nadácie, ktoré zase nerady investujú do jednorazových projektov. 2 percentá z daní u nás zas berú najmä "populárne organizácie".
Prieskum urobil Focus v decembri 2004 na vzorke 1041 respondentov. (zu)
Ľudia sú ochotní pomáhať v oblasti v percentách
pomoc ľuďom v sociálnej núdzi 70
problematika detí a mládeže 69
ochrana životného prostredia 55
ochrana a podpora zdravia 55
ochrana zvierat 38
veda, vzdelávanie a výskum 33
pomoc zahraničným krajinám 29
postavenie žien v spoločnosti 29
šport 29
podpora cirkvi a náboženských aktivít 26
rozvoj miest a obcí 26
obhajoba práv občanov 25
oblasť kultúry a umenia 23
podpora menšín žijúcich na Slovensku 7
rómska problematika 6
rozvoj občianskej spoločnosti a politickej kultúry 6
Dôvera mimovládnym organizáciám na Slovensku
rozhodne dôverujem 5
skôr dôverujem 46
skôr nedôverujem 9
rozhodne nedôverujem 31
neviem 9
(Zdroj: Focus, september 2004)