BRATISLAVA - Komunistický režim od roku 1948 cirkvi prenasledoval. Podľa publikácie Katolícka cirkev na Slovensku, ktorú vydala Konferencia biskupov Slovenska, bolo v roku 1960 vo väzení vo Valdiciach 200 kňazov a 6 biskupov. Po roku 1968 sa situácia trochu uvoľnila. V roku 1977 pápež Pavol VI. zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu.
Až do roku 1989 bolo na Slovensku málo biskupov. Aby ich bolo viac, žiadali aj veriaci na sviečkovej demonštrácii v roku 1988. "Vtedy žil už ako jediný len pán biskup Feranec a slovenskí veriaci sa dožadovali ďalších," povedal Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa. Komunisti to podľa neho nechceli umožniť aj preto, lebo právomoc biskupa je veľká, môže svätiť kňazov. "Bol to diktát štátu smerom k cirkvi, ako obmedzovať jej činnosť."
Biskupom sa potom v máji 1988 stal Ján Sokol. Podľa Lehkého to bol kompromis medzi štátom a Vatikánom. Obe strany mali totiž lepších kandidátov. V júli 1989 ešte vymenovali za biskupa Františka Tondru. Ostatní diecézni biskupi boli vymenovaní až po revolúcii.
Rok po vymenovaní za biskupa sa Sokol stal prvým slovenským arcibiskupom po dlhom čase. Tesne pred vymenovaním podľa zväzkov ŠtB súhlasil so spoluprácou s komunistickou tajnou službou. Dodnes je najvyšším cirkevným predstaviteľom na Slovensku - metropolitom.
Vzťah Vatikánu k oficiálnej slovenskej cirkvi sa počas rokov 1948 až 1989 menil. "Rokovania o nových biskupoch boli vždy veľmi horúce," hovorí Lehký. Vatikán podporoval aj tajnú cirkev. Svätenia alebo prednášky sa konali v súkromných bytoch, ŠtB sa to vždy snažila kontrolovať. "Boli to ľudia, ktorí pôsobili vo svojich občianskych povolaniach a skryte vykonávali svoju pastoračnú činnosť."
Prvým kardinálom v modernej histórii Slovenska bol Jozef Tomko, ktorého do zboru kardinálov prijali v roku 1985 a pôsobil v Ríme. "Mnohokrát to bývali ľudia, ktorí pri prenasledovaní osvedčili svoju vernosť a pevnosť. Samotná farba kardinála - červená - znamená, že sa od neho očakáva vernosť až po preliatie krvi," povedal Lehký. Kardinála vyberá pápež. Ak kardinála vymenuje tajne, napríklad v totalitnom štáte, jeho meno pápež zverejňuje, až keď to uzná za vhodné.
Ďalší slovenský kardinál Ján Chryzostom Korec bol vymenovaný tajne za biskupa a kardinálom sa stal až po revolúcii v roku 1991.
V cirkevných kruhoch sa už špekuluje, že po zvolení nového pápeža nie je vylúčené, že sa kardinál Tomko vráti na Slovensko, bratislavsko-trnavská diecéza sa rozdelí na dve a Sokol prestane byť najvyšším predstaviteľom cirkvi na Slovensku.
(mož)
