Rodisko Karola Wojtylu, Wadowice, zaplnili v sobotu aj v nedeľu tisíce veriacich, aby sa za neho modlili. Utrápení ešte v sobotu popoludní vchádzali a vychádzali z chrámu a čakali na lavičkách na aspoň nejakú správu o pápežovom zdravotnom stave. Mladší so slúchadlami v ušiach nervózne počúvali správy. Prvé nočné informácie o pápežovej smrti Wadowice zaskočili, hoci o jeho možnom konci sa už rozprávalo dlhšie.

"Myslíme na neho a modlíme sa za jeho utrpenie. Taký pápež ako Ján Pavol II. už nebude. Pamätám si ho, bol to krásny človek, Poliak," plakala pred bazilikou staršia žena, ktorá sa s pápežom stretla pred niekoľkými rokmi, keď bol vo svojom rodisku na návšteve.

Prvé informácie sa však nepotvrdili. "Vedeli sme, že to môže prísť, ale bolo to strašné. Zomrel pápež, hovorili všetci a plakali. Vtedy to tak ešte nebolo," s úľavou hovorila žena.

V bazilike celé hodiny kľačali ľudia, modlili sa, spievali chorály a pred oltárom zapaľovali sviečky. Kľačiace dievčatko odriekalo modlitby s privretými očami a s ružencom v rukách. Do pápežovho rodného domu na Kostolnej ulici s vatikánskymi vlajkami, len pár metrov od baziliky, prúdili davy pútnikov, ktorí chceli vidieť, ako žil. Muž v kňazskom rúchu tvrdil, že sme neboli svedkami iba pápežovho, ale aj vlastného ľudského utrpenia. "Tak ako bolo jeho utrpenie aj naším, tak bol aj jeho pokoj, s ktorým údel prijímal, aj naším pokojom," dodal vyrovnane.

Jerzy Kozlowski, 82-ročný spolužiak Karola Wojtylu z gymnázia, na ulici pomaly jedol krémeš a ťažko hľadal slová. Tvrdil, že najväčší smútok pociťujú práve tí, ktorí ho poznali ešte predtým, ako sa stal pápežom. "Karol chodil o dva ročníky vyššie. Často sme sa nestretávali. Viete, boli starší, nechodili s takými usmrkancami, ako sme boli my," spomínal a aspoň na chvíľu sa usmial.

Pozrel sa na krémeš, a tak prehodil, že ich mal rád aj pápež. "Chcel byť hercom, ale potom odišiel do Krakova, prišla vojna a všetko sa zmenilo. Spomínam si na divadelné predstavenia, bol dušou súboru," hovorí.

Po otázke, akým je Ján Pavol II. pápežom, starý pán dlhšie uvažoval, pousmial sa a odpovedal: "Neviem, či poznám niekoho lepšieho od pápeža. Pamätám si, že jednému chudákovi raz daroval svoje topánky a sám chodil v deravých. Je to výnimočne dobrý muž. Nerozumiem, ako môže byť tak svätý človek, tak dlho a taký ťažko chorý."

Ľudia v uliciach Wadowíc sa zhodli v jednom - pápež bol a je Poľsko a Poľsko bolo a je pápež.

Autor: Wadowice