FOTO - REUTERSNajnovší film sa volá Karol
Posledným filmovým dielom o Jánovi Pavlovi II. je dvojdielny televízny film Karol a k divákom sa dostane tento rok. Jeho scenár bol napísaný podľa biografie Gianfranca Svidercoshiho, ktorý vo Vatikáne dlhé roky pracoval ako novinár. V príbehu je vyrozprávaný celý pápežov život, aj obdobie, keď bol nádejným brankárom a zapáleným divadelníkom. Režisér Giacomo Battiato musel čakať na súhlas Vatikánu. Pred tromi rokmi nakrútila film aj Američanka Judith Dwan Halletová. Dostal názov podľa knihy - Witness To Hope (Svedok nádeje). Americký je aj televízny film z roku 1984 Pápež Ján Pavol II.
O pápežovi vzniklo mnoho dokumentov, a niekoľko aj podľa jeho diela. Takým je napríklad Our God's Brother (Brat nášho boha) Krzysztofa Zanussiho z roku 1997. Jeho témou je najmä chudoba a je o maliarovi, ktorý sa rozhodne proti nej bojovať. (kk)
Meno Karola Wojtylu bolo literárnemu svetu až do konca 70. rokov prakticky neznáme. Kým sa jeho nositeľ stal hlavou rímskokatolíckej cirkvi, publikoval v poľskej tlači básne, divadelné hry a eseje o umení pod pseudonymami Andrzej Jawieň, Stanislaw Andrzej Gruda či Piotr Jasieň.
Po nástupe do pápežského úradu vypukol na celom svete obrovský záujem o jeho rozsiahle dielo, ale na Slovensku sme sa s ním, predovšetkým s pápežovou poéziou, začali zoznamovať až po roku 1989.
Pri príležitosti prvej návštevy Jána Pavla II. u nás v roku 1990 vyšla zbierka Brehy duše, o štyri roky neskôr výber V hlbinách jasu. Obe pripravil a preložil Vlastimil Kovalčík, ktorý uverejňoval pápežovu poéziu aj v časopisoch.
Osobitné miesto v jeho básnickej tvorbe má Rímsky triptych, ktorý je nielen pravdepodobne posledným pápežovým dielom - dokončil ho v roku 2002, ale, ako pripomína Vlastimil Kovalčík, súčasne prvým, ktoré publikoval pod svojím pontifikálnym menom Ján Pavol II.
"To, čo bolo tvárne - stáva sa beztvaré.
To, čo bolo živé - je teraz mŕtve.
To, čo bolo pekné - je teraz ohyzdnosť spustošenia.
A predsa nie celý zomieram,
čosi nezničiteľné vo mne trvá,"
píše Ján Pavol II. v druhej časti triptychu, ktorá sa odohráva vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke s Michelangelovými freskami.
"Ľudia, ktorým bola zverená starosť o dedičstvo kľúčov,
sa schádzajú tu, dávajú sa ovládnuť sixtínskou polychrómiou,
víziou, ktorú zanechal Michelangelo.
Tak to bolo v auguste, a potom v októbri pamätného roka dvoch konkláve,
a tak bude znova, keď nadíde potreba,
po mojej smrti.
Je potrebné, aby k nim hovorila Michelangelova vízia." (ba)
