Atletický desaťboj je relatívne mladé odvetvie, ktoré prešlo mnohými zmenami. Prvé preteky v tejto všeobecne považovanej najťažšej súťaži kráľovnej športov sa uskutočnili v USA v roku 1884. Na olympiáde sa desaťboj objavil až v Štokholme 1912 spolu s päťbojom.
Hneď prvý víťaz sa stal legendou. Americký Indián Jim Thorpe vyhral obe disciplíny, ale pre banálnu odmenu za bejzbal na vysokej škole ho označili za profesionála a diskvalifikovali. Čiastočne ho rehabilitovali po osemdesiatich rokoch. Udelili mu in memoriam zlaté medaily, ale do listiny víťazov ho nezaradili.
Na olympiádach vyhrali túto náročnú disciplínu dvakrát iba Američan Bob Mathias (1948, 1952) a Brit Daley Thompson (1980, 1984).
Mathiasovo víťazstvá patria medzi atletické zázraky. Kalifornčan vyhral londýnsku olympiádu '48, keď mal sedemnásť a desaťboj začal trénovať pol roka pred hrami. Oštep a žŕdku predtým vôbec nedržal v ruke.
Preteky dokončil na pokraji kolapsu a zaprisahal sa, že nikdy viac. Napriek tomu zvíťazil aj v Helsinkách 1952 s náskokom 914 bodov, čo v praxi znamená, že si jednu disciplínu si mohol dovoliť vynechať.
Bodové tabuľky za hodnotu jednotlivých výkonov za viackrát menili. Podľa oficiálnych materiálov medzinárodnej atletickej federácie (IAAF) osemtisícovú hranicu pokoril prvý Rus Vasilij Kuznecov - 8014 b. v roku 1958, 8500 bodov jeho veľký súper Američan Rafer Johnson - 8683 b v roku 1960. Tieto výkony zostali iba v análoch, lebo tabuľky sa opäť upravovali. Súčasné platia od roku 1985. V podstate ide o zložitý prepočet podľa vývoja svetových rekordov v jednotlivých disciplínach. Cez deväťtisíc bodov sa dostal iba Roman Šebrle.
Pretekári počas dvoch dní súťaženia musia na ploche dodržiavať striktné pravidlá. Na veľkých podujatiach (MS, OH) je každý deň rozložený do poldní. Spravidla je program - 1. deň predpoludním: 100 m, diaľka, popoludní: guľa, výška, 400 m. Druhý deň - 110 m prek., disk, popoludní: žrď, oštep, 1500 m.
Atléti môžu ísť napríklad na WC iba v sprievode rozhodcov. Len s ich súhlasom môžu prísť lekár na menšie ošetrenia, pretekára nemôžu masírovať, nesmie prijímať rady zvonku.
Výstroj, ktorú si desaťbojár musí priniesť je najzložitejšia zo všetkých športov. "Športovú tašku" tvorí osem rôznych párov obuvi, oštepársky opasok, so sebou si berie šesť-sedem žrdí, dva disky a oštep. Samozrejme, do výbavy patrí 10 - 15 litrov rôznych tekutín a špeciálne potraviny.
