V Prahe majú Desaťbojársku ulicu, v Břeclavi pre zmenu Veslársku. Je na nej malý štadiónik s novou tartanovou šesťdráhou. Susedí s kúpaliskom, v diaľke vidno presklenný zimný štadión. Športovú ulicu dotvára hotel Rose. Na priečelí nižšej žltej budovy dva týždne avizovala česká vlajka s nápisom Czech team udalosť. Vchod na recepciu objasnil, o čo ide. Vítali čerstvé fotografie atlétov skupiny trénera Dalibora Kupku.
Úradujúci svetový rekordér a olympijský víťaz v desaťboji Roman Šebrle sa na nich vôbec netvári kapitánsky, ale normálne pešiacky, hoci hodnosťou je tridsaťročný pretekár pražskej Dukly majorom, a vo svetovej atletike maršalom. Kráľom kráľovskej disciplíny. Na snímkach sa drží sa okolo pliec s koučom, bežcom na 400 m cez prekážky Jiřím Mužíkom a novým sparingpartnerom, Maďarom Attilom Zsivóczkym.
Objavil nový Nymburk
"Břeclav nám poradil spolupracovník môjho manažéra Pavel Průša. Pochádza i žije v tomto sympatickom juhomoravskom meste s dobrým červeným vínkom. Spomenul vynovené športovisko, útulný hotel, ktorému šéfuje bývalý športovec Jiří Dubský. Všetko je na jednom mieste v ideálnom prostredí. Ticho a vlastne v lese. V Česku nemáme iba stredisko v Nymburku, pomyslel som si ihneď," vysvetlil najlepší český Atlét i Športovec 2004. Šebrle rád objavuje nové. Hneď z Břeclavi, už pozajtra, cestuje celá skupina do Kalifornie na mesačné sústredenie.
"Jednotvárne sme chodili na kľúčový tréning pred hlavnou sezónou do Španielska. Človek je síce o takom vlastne "zamestnancom" štadióna a hotela, ale predsa si tu a tam aj niečo pozrie. Ameriku vôbec nepoznám. Chcem vidieť tie povestné miesta. Električky v San Franciscu, luxus losangeleskej aglomerácie i Hollywood," naznačil Šebrle, že nepatrí k športovcom, ktorých zaujímajú iba peniaze, rekordy, sláva, honor. Chce vidieť i vedieť.
Tréning patril aj deťom
Spoza plota pôsobí tréning atletického desaťbojára ako komótna zábavka. Najprv sa chlapi pohodlne zabehnú tri-štyri kolečká. Aj sa pritom porozprávajú. Potom si odpočinú. V polohách nie najprirodzenejších, ale lenivo sa meniacich strečingových "naťahovačkách."
Potom si Roman a Attila párkrát skúsili šprint cez vysoké prekážky. Ďalšia prestávka patril bohumilej činnosti. Posledný břeclavský tréning bol verejný. Múdri českí telocvikári obetovali hodinu-dve školákom. Usporiadatelia priniesli klasickú lavicu a stoličky, lebo bez autogramiády to nešlo. Potom si viacbojári ešte odskúšali silu a obratnosť v guliarskom kruhu.
Šebrle vyhral začiatkom marca halové majstrovstvá Európy v Madride. Dožičil si týždňový relax bez atletiky. "V Břeclavi sme začali objemovú prípravu. Vtedy sa behá, počas celej sezóny ťažíme z týchto predjarných tréningov najmä v disciplíne, ktorá najviac bolí - záverečná tisícpäťstovka. Pravdaže, tu a tam skúsime i niečo z techniky. Viacbojár nemôže zrazu z niečoho úplne vypadnúť. Dnešok však bol voľnejší. Chceli sme sa odvďačiť hostiteľskému mestu. Česko je desaťbojárskou krajinou. Nesmierne rád vidím, keď to deti zaujíma."
Celebrita o sláve: je mi to jedno
Šebrle je celebrita. Na internetovej stránke super.cz skúmali vkus národa z tohto pohľadu. Hlasovať sa mohlo azda za tisíc známych mien od Islandu po Patagóniu. Atlét dostal presne rovnaký počet hlasov (19) ako hokejista Jágr a futbalista Nedvěd. Najviac zo všetkých športovcov. Otázku slávy vyriešil jednou vetou: "Tak to mi je skutočne jedno."
"Samozrejme chápem a plním si zmluvné sponzorské povinnosti. Klamal by som, ak by som tvrdil, že peniazmi pohŕdam. Predovšetkým však milujem súťaženie a víťazstvá. Olympijské bolo doslova opojné. Mám vynikajúce marketingové zabezpečenie. Všetci rešpektujú moje priority a v rámci prípravy nemajú na mňa žiadne extra spoločenské a reklamné požiadavky."
Záverečné ďakujem manažérovi
Slávny atlét neurčil na rozhovor žiadny limit. V istú chvíľu sa mimovoľne a podvedome pozrel na hodinky. Je o ňom známe, že si popoludní pospí.
Napriek tomu ešte zo schodov odpovedal, hoci otázka neodznela. "Prosím vás, napíšte, že mám najlepšieho manažéra, ako si dokážem predstaviť. Ali Juck splní vždy všetko do bodky na minútu presne. Vlastne, on urobí vždy o čosi viac než všetko a v predstihu, nie na minútu presne."
Alfons Juck je Slovák. Vyznanie slávneho atléta vonkoncom nepôsobilo zdvorilostne, skôr ospravedlňujúco, že si na to nezmyslel skôr. Pre istotu, slová ešte zopakoval. Iste by to pripomenul aj iným novinárom než slovenským.
