Včera urobili ďalší krok k tomuto cieľu. Dostali do hrsti demokratickú ľavicu. Komunisti - aspoň zatiaľ - nechcú sociálnych demokratov zničiť. Chápu, že sú ich jediným potenciálnym koaličným partnerom na ceste k moci. Na druhej strane ich potrebujú oslabiť, aby mohli prevziať časť ich voličov a stať sa dominantnou silou ľavice.

Súčasný stav je pre komunistov výhodný. Ak bude Grossova vláda pokračovať, bude to znamenať potácanie sa medzi potrebou reforiem a snahou vyhovieť komunistom. Každopádne však ďalší úbytok voličov. Navyše tak bude na ľavici pokračovať stieranie rozdielu medzi extrémnou a demokratickou ľavicou.

Podporu vláde si komunisti nechajú poriadne zaplatiť. Nemusia ihneď určiť celú cenu. Budú Grossa opekať na pomalom ohni a ako to už pri vydieraní býva, bude cena pozvoľne rásť.

Krásne to predviedli tento týždeň. Ich šéf Miroslav Grebeníček chcel najprv poslancov svojej strany zaviazať, aby hlasovali za odvolanie vlády. Po bližšie neznámych Grossových sľuboch nechal vládu žiť. Okamžite po hlasovaní však hovoril, že musí pred parlament so žiadosťou o dôveru predstúpiť opäť. To potom o jej osude znovu rozhodnú komunisti.

Na Grossa sa teraz sype kritika zo všetkých strán. Treba však pripomenúť, že pri otváraní dverí komunistom späť k moci nie je jediný. Napríklad prezident Václav Klaus, ktorý sa teraz na Grossa z Hradu mračí. Sám však nemal problém s nimi rokovať pred voľbou prezidenta a dokonca ich požiadal o hlasy.

Pamätná je fotka spokojne sa usmievajúceho Grebeníčka na balkóne prezidentského zámku v Lánoch, keď ho tam spolu s lídrami demokratických strán Klaus prvý raz pozval. Bola to výrazná zmena oproti Václavovi Havlovi, ktorý dával vždy jasne najavo, že medzi demokratickými a nedemokratickými stranami rozlišovať vie a hlavne chce.