Práca záhradkára po reze viniča spočíva v odstránení a využití viničia, v kontrole drôteniek, v upevnení kmienkov a vo vyväzovaní rodivého dreva, ktoré nechal na kroch. Ťažne môže vyväzovať už na začiatku prúdenia štiav, keď sa dajú ohýbať bez rizika vylomenia.
Na drôtenke sa ťažne rozmiestňujú vedľa seba. Vyväzujú sa neprekrížené, aby počas vegetácie neprehusťovali nadzemnú časť kra. Ak sa ukončenie rezu oneskorí, menej času ostáva na vyväzovanie, ktoré sa potom robí v čase nalievania púčikov. Následne vznikajú veľké škody odlupovaním púčikov.
Ťažne na drôtenke sa nikdy nevyväzujú nahor. Rast nadzemných aj podzemných orgánov viniča má totiž fyziologickú látkovú povahu. Usmerňujú ho rastové látky - fytohormóny, najmä auxíny, giberelíny a cytokiníny. Auxíny a giberelíny zosilňujú nadvládu vrcholu letorastu nad púčikmi nižších inzercií na kolienkach. Tento významný a zložitý proces sa dá vysvetliť jednoducho. Auxín z najvyššieho púčika na ťažni prúdi do nižšie postavených púčikov na rodivom dreve a bráni im vypučať. Najrodivejšie púčiky na strednej časti ťažňa sú preto potláčané a vypučia menej rodivé puky koncovej tretiny ťažňa. Aby sa takáto nadvláda zoslabila alebo odstránila, vyväzujú sa ťažne do zvislej, šikmej alebo do vodorovnej polohy, do oblúka či poloblúka, čím sa spomalí prúdenie auxínu. Ohnutím dreva sa umožňuje rast letorastov aj z nižšie položených púčikov, čo reguluje rovnomernosť rastu a vývoja všetkých letorastov.
Vrcholový rast zoslabujú cytokiníny a giberelíny tvoriace sa priamo v púčikoch, ale sú aj transportované z koreňov do púčikov. Nadvláda vrcholu sa prejavuje prednostným pučaním koncových pukov a rýchlym vertikálnym predlžovaním letorastov do výšky. Polarita zasa vyjadruje existenciu bazálneho a vrcholového pólu, napríklad na letoraste a jeho odrezkoch. To je dôležité pri štepení viniča. Na vrcholový pól podpníka sa vždy musí naštepiť bazálny pól vrúbľa.
Ťažne sa aj v záhradke vyväzujú ku kolíkom alebo na drôtenky. Stredné a vysoké vedenie viniča si vyžadujú špeciálne drôtenky. U nás je najrozšírenejšie stredné Rýnsko-hessenské vedenie. Na drôtenke má vodiaci drôt vo výške 0,70 metra a 0,15 metra pod ním je základný drôt. Ponad vodivý drôt sa preloží ťažeň a jeho koniec sa priviaže k základnému drôtu, čím sa vytvorí poloblúčik. Na tomto vedení sa môžu vytvárať rôzne modifikácie ohýbania ťažňov.
Na bujne rastúcich odrodách sa ťažne vyväzujú do vysokých oblúkov. Tento spôsob je vhodný takmer vo všetkých vinohradníckych pôdach, vo výsadbách v stredných sponoch, pre všetky naše odrody.
Prof. Ing. ALOJZ VEREŠ, DrSc.
