Novú hlavu katolíckej cirkvi volia kardináli, ktorí nedosiahli vek 80 rokov, po 15 až 20 dňoch od smrti pápeža. Kolégium kardinálov počas celého procesu voľby pápeža, ktorý je známy ako konkláve, prebieha za zatvorenými dverami v Sixtínskej kaplnke.
Kardináli na špeciálnu kartičku napíšu meno svojho kandidáta. V prípade, že niekto z kandidátov dostane dvojtretinovú väčšinu, stáva sa pápežom. Podľa tradície potom zo Sixtínskej kaplnky vyjde biely dym z horiacich lístočkov. Podľa katechizmu síce volia kardináli, všetko je však v rukách Ducha svätého.
Zvolený pápež - ak prijme víťazstvo - si zmení svoje meno. Na hlavnom balkóne na Námestí svätého Petra potom niektorý z kardinálov vyhlási latinskú frázu Habemus papam - Máme pápeža - a oznámi svetu jeho meno. Nový pápež vzápätí dáva svoje prvé požehnanie Urbi et Orbi (Mestu a svetu).
Vzhľadom na to, že Karol Wojtyla sa stal po 455 rokoch prvým netalianskym pápežom, viacerí odborníci na problematiku pontifikátu očakávajú, že sa Vatikán vráti k tradícii a na Petrov stolec zasadne znovu Talian.
Polovicu z kardinálov tvoria Európania a polovica z nich pochádza z Talianska. Výber Taliana by preto nebol prekvapením.
Sedemdesiatročný Tettamanzi z Milána sa spomína ako kandidát číslo jeden. Bez šancí však údajne nie je ani jeho benátsky kolega Angel Scola (63). Podľa agentúry AFP by za jeho zvolením mohla stáť údajne najmocnejšia katolícka organizácia Opus Dei.
Skôr v rovine špekulácií sa hovorí o černošskom nástupcovi. Z nich má najväčšie šance Nigérijčan Arinze. Vo Vatikáne zastáva jeden z kľúčových postov a medzi horúcimi kandidátmi sa objavuje už roky.
Vylúčený nie je ani kardinál z Latinskej Ameriky, kde je najprudšie rastúca katolícka komunita na svete. Medzi papabilmi sa napríklad spomína Oscar Andrés Rodríguez Maradiaga z Hondurasu a Claudio Hummes zo Sao Paola. Kandidát, ktorý pôsobí najbližšie od Slovenska, je Christoph Schönborn z Viedne.
(rek)
