Počas štúdia som sa zaľúbila do spolužiaka. Od začiatku sme vedeli, že sme stvorení jeden pre druhého. No nastal veľký problém. Keď sa moji rodičia dozvedeli, že môj nový priateľ je černoch. Ich reakciou som bola úplne šokovaná, lebo by ma nikdy nenapadlo, že ma vychovávajú rasisti. Neustále počúvam samé výhrady a osočovanie. Naši sú z malého mesta, v živote príliš necestovali, nepoznajú iné kultúry a majú absolútne skreslené predstavy. Najprv som sa snažila byť trpezlivá a dokola vysvetľovať, že Jameel je z veľmi kultivovanej, vzdelanej rodiny, navyše žijúcej roky v Európe, takže žiadny zásadný stret kultúr nehrozí. Nič nepomáhalo. Nakoniec som to vyriešila tak, že som ho k nám brala čo najmenej. Môj vzťah bol akoby tabu.
Teraz sme sa ale rozhodli, že sa vezmeme. Myslela som, že svadba mamu obmäkčí, ale správa sa k nemu naďalej veľmi neúctivo. Buď ho ignoruje, alebo robí strašné scény. Veľmi ma to mrzí, lebo s rodičmi som predtým vždy mala výborný vzťah. Na druhej strane, rasizmus je mi odporný. A vidím aj, ako to trápi Jameela. Jeho rodina je veľmi súdržná, všetci výborne vychádzajú a rodičov si veľmi váži. Niekoľkokrát sme za nimi cestovali a oni ma prijali ako vlastnú. Zatiaľ som nemala odvahu povedať im, aké stanovisko zastávajú naši. Bojím sa, že mi ani neprídu na svadbu, čo by ma veľmi trápilo. No na druhej strane sa bojím aj toho, že keď tam budú, ako sa budú správať. Vôbec neviem čo mám robiť.
Ako mám presvedčiť rodičov, aby sa zmierili s mojím výberom životného partnera? Ako sa dá bojovať proti predsudkom? Je nádej, že časom ustúpia a pochopia, že problém nie je v Jameelovi, ale v ich rasizme?
Viera
