1725 -- v Benátkach sa narodil taliansky dobrodruh, diplomat a spisovateľ Giovanni Giacomo Casanova, ktorého 15-zväzkové Pamäti sú cenným kultrúrno-historickým dokumentom s erotickým akcentom. Napísal slávne: Pamäti, Môj útek z olovených komôr benátskych a fantastický román: Isocaméron. Autor historických a filozofických spisov. Zomrel 4. júna 1798 v Duchcove v Čechách, kde bol knihovníkom na zámku grófa Valdštejna.
1805 -- v meste Odense, v rodine chudobného obuvníka, sa narodil dánsky spisovateľ, rozprávkar Hans Christian Andersen. Pôvodne chcel byť hercom, po štúdiách sa však začal venovať literatúre. Písal poéziu: Umierajúce dieťa, črty z ciest a vaudevilly. Počas cesty po Taliansku napísal román Improvizátor, ktorý mal úspech doma i v cudzine. Z ďalších románov: O. T., Len muzikant, Dve barónky, Šťastný Per. Rozprávky a poviedky, ktorými sa preslávil, písal od r. 1835 a je ich spolu 156. Mnohé z nich sú prepracované ľudové rozprávky: Princezná na hrášku. V umelej rozprávke uplatnil detsky bezprostredný a prirodzený rozprávačský štýl. Typické pre neho však je, že pod zdanlivo prostým a deťom ľahko pochopiteľným povrchom sa skrýva hlbšia myšlienka a význam: Slávik, Snehová kráľovná, Škaredé kačiatko, Malá morská víla, Dievčatko so zápalkami a i. Svoje cesty vykreslil v cestopisoch, napr.: Básnikov bazár. Napísal tiež vlastný životopis: Rozprávka môjho života. Zomrel 4. augusta 1875 v Kodani.
1840 -- narodil sa francúzsky spisovateľ, predstaviteľ naturalizmu Emile Zola, vl. menom Emile Edouard Charles Antoine Zola. Autor románového cyklu: Prírodná a spoločenská história jednej rodiny počas druhého cisárstva (časti: Zabijak, Nana, Germinal), spisu ovplyvneného zinscenovaným súdnym procesom proti francúzskemu generálovi židovského pôvodu: Žalujem a cyklu s víziou sociálnej spravodlivosti Štyri evanjeliá (Plodnosť, Práca, Pravda, Spravodlivosť). Zomrel 29. septembra 1902.
1941 -- v Teranoch sa narodil prozaik, publicista Ladislav Ballek. Po absolvovaní Pedagogického inštitútu v Banskej Bystrici pôsobil ako učiteľ na Orave, ďalšie roky žil a pracoval v Banskej Bystrici - najprv ako redaktor v Československého rozhlasu, neskôr ako novinár v denníku Smer. Od r. 1972 pracoval v bratislavskom vydavateľstve Slovenský spisovateľ, ďalšie tri roky pôsobil na Ministerstve kultúry SSR. V r. 1980 sa stal námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu. V r. 1984 bol zvolený do predsedníctiev Zväzu československých a Zväzu slovenských spisovateľov a za vedúceho tajomníka ZSS. V októbri 1989 sa svojich funkcií vzdal. Ďalšie dva roky bol štipendistom SLF a predsedom jeho Výboru. Od r. 1992 vyučoval na PF v Nitre, PF ÚK v Bratislave, na VŠMU. Ako poslanec SDĽ kandidoval na post prezidenta SR. V súčasnosti je veľvyslancom SR v Českej republike. Námety svojich próz čerpá najmä z prostredia južného Slovenska. Zbierkou krátkych próz: Južná pošta vytvoril námetovú a poetologickú bázu pre romány: Pomocník, s podtitulom Kniha o palánku a Agáty - Druhá kniha o palánku. Na ne nadväzujú romány: Lesné divadlo a Čudný spáč zo Slovenského raja. Nateraz posledným Ballekovým románom je Trinásty mesiac, ktorému dominuje myšlienka rezignácie voči spoločenskému dianiu.
1993 -- v Bratislave zomrel literárny historik, editor a prekladateľ Ján Ambruš. V r. 1948-53 vedúci vydavateľstva a v r. 1958-64 knihovník Spolku sv. Vojtecha v Trnave, v r. 1964-73 pracovník v Ústave slovenskej literatúry, v r. 1973-81 v Literárnovednom ústave SAV v Bratislave. Editor Listov Ľudovíta Štúra, Korešpondencie Jána Hollého, Vzájomných listov Jaroslava Vlčka a Jozefa Škultétyho, Listov Jána Kollára, 10-zv. Diela Jána Holllého a 5-zv. Diela Ľudovíta Štúra. Narodil sa 22. septembra 1914 v Hornom Badne.
