V predajniach je len pár zamestnancov, ktorí majú za úlohu vykladať tovar a účtovať v pokladniach. FOTO - ARCHÍV SME
"Diskontné predajne sú úspešnejšie ako kedykoľvek predtým. Záujem o ne má obrovské množstvo zákazníkov," vraví Lucia Rozborová z agentúry GfK Slovakia. Slovensko v tomto nie je výnimkou, podobná situácia je aj v ostatných európskych krajinách, hoci ešte pred niekoľkými rokmi mnohí v takýchto obchodoch odmietali nakupovať - hanbili sa, pretože ich považovali za obchody pre chudobných.
Diskontom ide o cenu
Diskontné predajne sa zameriavajú na to, aby mohli tovar predávať za čo najnižšiu cenu. Cenovej politike sa podriaďuje všetko ostatné.
V obchodoch je len okolo tisíc položiek, kým v klasických supermarketoch ich býva asi 6-tisíc a v hypermarketoch aj cez 40-tisíc. Nepredávajú napríklad 10 druhov jogurtov, ale len jeden. Keďže diskonty majú z každého tovaru menej druhov, predajú z každého výrobku viac kusov. Nakupujú tak v oveľa väčších množstvách a získavajú veľké množstvové zľavy.
Diskonty si dávajú väčšinu tovaru vyrábať priamo na objednávku a predávajú ich pod vlastnou značkou. Výrobcom tak odpadajú náklady na propagáciu vlastnej značky a môžu ponúknuť tovar lacnejšie. Veľakrát šetria aj na prísadách - drahé nahrádzajú lacnejšími.
Diskonty šetria aj na prepracovanom systéme dopravy tovaru. Vždy otvárajú v jednom regióne viac predajní naraz, aby znížili náklady na zásobovanie.
V predajniach je len pár zamestnancov, ktorí majú za úlohu vykladať tovar a účtovať v pokladniach. Väčšina tovaru je uložená v kartónoch a v predajni nie je takmer nikto, kto by zákazníkovi poradil. Najnovšie začali diskonty na svoje výrobky tlačiť veľké čiarové kódy, ktoré sú natiahnuté po celej dĺžke výrobku. Blokovanie pri pokladni je tak oveľa rýchlejšie. Reťazce takto šetria aj náklady na pracovnú silu.
V diskonte nakupuje každý tretí
Podľa informácií spoločnosti GfK narástla návštevnosť diskontných predajní od polovice septembra o 132 percent. Ku koncu roka v nich aspoň raz mesačne nakupovala približne tretina slovenských domácností. Otvorením diskontných predajní prišli o zákazníkov predovšetkým siete COOP Jednota, Billa a malé súkromné obchody.
Diskontné predajne si u nás zatiaľ nezískali nejakého konkrétneho zákazníka. Opakovane tu nakupujú najmä štvorčlenné domácnosti. Predpokladá sa však, že podľa vzoru z iných krajín získajú svojich stálych spotrebiteľov najmä zo sociálne slabších vrstiev.
Ľudia si diskontné predajne obľúbili predovšetkým pre dobré ceny a rýchly nákup. Zákazníci boli podľa prieskumu veľmi spokojní predovšetkým s čerstvosťou a kvalitou výrobkov a s viditeľnými označeniami cien. Na druhej strane boli veľmi nespokojní s nedostatočným zastúpením slovenských produktov a s chýbajúcimi značkovými tovarmi.
Slovensko zaostáva
V západnej Európe narástol v rokoch 1991 až 2002 podiel diskontov na celkovom predaji z 9 na takmer 16 percent. Podľa prieskumu spoločnosti ACNielsen však Slovensko výrazne zaostáva nielen za Západom, ale aj za okolitými krajinami. Na milión obyvateľov pripadá len sedem diskontných predajní. V Českej republike je to 34, v Maďarsku 38 a v Poľsku 31.
Len 2 percentá obyvateľov Slovenska nakupuje v diskontoch takmer vždy. V Česku je to 6 percent, v Poľsku 7 a v Maďarsku 11 percent.
Oproti okolitým krajinám je u nás aj viac ľudí, ktorí v diskontných predajniach nakupovať odmietajú. Kým na Slovenska je to takmer 50 % ľudí, v Poľsku len 31 percent a v Maďarsku 38 percent ľudí. Podľa analytikov to súvisí s nízkym počtom diskontov a s tým, že veľa ľudí ešte nemá osobnú skúsenosť s nakupovaním v týchto predajniach. Podobná situácia bola pred niekoľkými rokmi aj v Nemecku. Ľudia tu síce nakupovali, no báli sa to priznať.
Lidl so škandálmi
S Lidlom nie sú spojené len nízke ceny, ale aj nie najlepšia povesť. Vo Veľkej Británii Lidl predával červené víno, ktoré obsahovalo 17-násobne viac oxidu siričitého, ako dovoľujú normy. Toto množstvo by mohlo zapríčiniť, že ak by astmatik k tomuto vínu čo len privoňal, mohlo by mu to spôsobiť smrteľný záchvat.
V Česku chcel údajne Lidl minulý rok v lete označovať zamestnankyne, ktoré majú menštruáciu, červenou páskou. To im malo umožniť, aby mohli chodiť na toaletu častejšie ako ostatné predavačky. Hoci to Lidl poprel, viaceré české médiá túto informáciu priniesli s tým, že ju majú z dôveryhodných zdrojov.
Ešte predtým niekto v noci vo viacerých mestách vypílil stromy, ktoré bránili výhľadu na obchody Lidl. Ekologické organizácie potom vyzvali spotrebiteľov na bojkot reťazca. Pod tlakom Lidl sľúbil, že za každý vypílený strom zasadí desať iných a bude sa o ne päť rokov starať.
Na Slovensku sa o Lidli zatiaľ hovorilo predovšetkým v súvislosti s obmedzovaním zákazníka. Zákazníci si totiž nemohli kúpiť toľko tovaru, koľko chceli, ale len "zvyčajné množstvo". Nikto však jasne nedefinoval, koľko to je a tak sa stávalo, že jeden zákazník si mohol kúpiť 10 kilogramov banánov a druhý len tri kilogramy.
Štátny veterinárny a potravinový ústav pred dvomi týždňami našiel v Lidli sardinky, ktoré mali vysoký obsah histamínu. Spoločnosti prikázal zničiť vyše 6-tisíc kusov týchto konzerv.
