Väčší politický vplyv im architekt irackej vojny síce nesľúbil, na dnes naplánovanú voľbu Radou guvernérov to však podľa všetkého už neohrozí. "Chápem, že som - mierne povedané - kontroverznou osobou," uznal doterajší 61-ročný Wolfowitz po stretnutí s ministrami financií a rozvojovej pomoci európskej dvadsaťpäťky, Švajčiarska a Nórska. "Dúfam, že až ma spoznajú lepšie. Tak ľudia pochopia, ako hlboko verím v prácu tejto banky. Pomáhať ľuďom vymaniť sa z chudoby je naozaj ušľachtilá úloha," dodal Wolfowitz.

To, že zvolenie je pre Európanov hotovou vecou, nepriamo potvrdil aj luxemburský premiér a minister financií Jean-Claude Juncker, ktorého krajina tento polrok únii predsedá. Juncker označil Wolfowitza za "budúceho prezidenta Svetovej banky".

Najväčšie obavy z Wolfowitzovej nominácie doteraz prejavilo Francúzsko, kde je považovaný za architekta amerického unilateralizmu a ideológa neokonzervatívcu okolo prezidenta Georgea W. Busha. Wolfowitz sa nielen francúzsku skepsu pokúsil rozptýliť sľubom, že Svetová banka si pod jeho vedením zachová mnohonárodný charakter.

Či ustúpi Francúzsku, ktoré chce mať jedného z jeho zástupcov, nechal Wolfowitz otvorené: vedenie banky vraj musí byť "naozaj mnohonárodné" a odrážať jej multilaterálny charakter, teda všetkých "darcov a príjemcov", a nielen 30-percentný podiel Európy: "Najtalentovanejších ľudí budem hľadať po celom svete."

Francúzi za viceprezidenta navrhujú Jeana-Pierra Jouyeta, ktorý predsedá Parížskemu klubu veriteľov. Ďalší vicešéf by podľa Paríža mal zastupovať rozvojové krajiny.

Zatiaľ čo šéfa Svetovej banky tradične určujú USA, navrhujú Európania prezidenta Medzinárodného menového fondu (IMF). Tým je od apríla španielsky exminister financií Rodrigo Rato. Európa si viac-menej nárokuje i vedenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO), kam už nominovala bývalého francúzskeho eurokomisára Pascala Lamyho.

Autor: David Zelinger