Obrázky ničenia CD a DVD nosičov prichádzajú najčastejšie z Ázie, kde je podiel softvérovej kriminality a hudobného a filmového pirátstva najvyšší. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Sťahovanie hudby, filmov alebo počítačových programov môže priviesť človeka až na päť rokov do väzenia. Na Slovensku bolo podľa policajných zdrojov od roku 2000 do roku 2004 najmenej osem trestných stíhaní za softvérové pirátstvo, z toho dvaja páchatelia dostali nepodmienečné tresty. Z iniciatívy Slovenského ochranného zväzu autorov začali policajti predvlani riešiť 13 prípadov nelegálneho šírenia hudby.
S najvyššou - päťročnou trestnou sadzbou by mali počítať tí, ktorí si z nelegálneho softvéru alebo hudby spravili biznis a predávajú nelegálne získaný softvér alebo hudbu na CD a DVD nosičoch. Oveľa bežnejšie je bezplatné šírenie alebo používanie hudby, za ktoré usvedčenému páchateľovi hrozia dva roky väzenia.
Vydavatelia strácajú
Vydavatelia hudby, filmový priemysel a softvérové firmy majú dosť dôvodov presadzovať tvrdé zákony a tresty za šírenie hudby a programov. Podľa autorských a ochranných zväzov piráti každoročne spôsobia hudobnému a filmovému priemyslu na celom svete škody v miliardách dolárov. Hudobný priemysel prichádza podľa Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu, IFPI každoročne o 4,5 miliardy dolárov. Piráti tak podľa IFPI predajú ročne zhruba dve miliardy falošných nosičov, čo znamená, že každé druhé CD, ktoré sa vo svete predá, je falzifikát.
Ešte vyššie straty hlásia softvérové firmy. Business Softvare Alliance, ktorá menej bojuje za legálny softvér, odhadla, že v roku 2003 sa načierno nainštalovali programy za 30 miliárd dolárov. Miera softvérového pirátstva v Európskej únii klesá. Dosiahla, rovnako ako celosvetovo 37 percent, keď hodnota nelegálneho softvéru bola odhadnutá na viac než 6 miliárd eur.
Hoci čísla zo Slovenska o hudobných pirátoch, teda tých, ktorí predávajú nelegálnu hudbu, neexistujú, podľa dostupných údajov je nelegálne inštalovaná polovica počítačového softvéru. Škody, ktoré softvérovému priemyslu spôsobilo v roku 2002 Slovensko, odhaduje aliancia na 907 miliónov korún, čo je 155-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.
Internet pre pirátov
Podľa softvérovej aliancie pomáha rozvoju pirátstva najmä na internete. Platí to aj pre šírenie hudby a filmov. V internete je napriek snahe autorských zväzov stále dosť stránok, ktoré ponúkajú nelegálne kópie softvéru, filmov či hudobných albumov. Dajú sa zohnať buď zdarma, alebo za zanedbateľné ceny v porovnaní s originálmi.
Do roku 2007 by podľa aliancie mala na celom svete surfovať dokopy miliarda ľudí, teda asi o 300 miliónov viac ako predvlani. Väčšina nových používateľov pritom príde z najrizikovejších rozvíjajúcich sa trhov. Na Slovensku sa po vlaňajšom 86-percentnom náraste pravidelne na internet pripája 2,4 milióna ľudí, teda takmer každý druhý obyvateľ.
Aliancia upozorňuje, že internetoví piráti využívajú čoraz vyššiu rýchlosť a kapacitu pripojenia. Rýchlym internetom by malo byť v roku 2007 pripojených zhruba 170 miliónov domácností, teda o sto miliónov viac ako predvlani.
Obľúbenosť rýchleho internetu prudko rastie aj na Slovensku. Mnoho domácich internetových surferov sa pritom netají, že si službu zavádzajú najmä kvôli sťahovaniu informácií a zábave, teda filmom a muzike. Vlani sa počet zákazníkov, ktorí sa pripájajú cez rýchlu telefónnu linku, zvýšil zo 4 na takmer 44-tisíc. O sedemtisíc narástol aj počet ľudí, ktorí surfujú cez káblovú sieť UPC. Obe firmy pritom predpokladajú, že potenciál ešte nie je ani zďaleka vyčerpaný. Slovak Telecom verí, že na konci roka bude za rýchly internet platiť vyše 90-tisíc zákazníkov. (dc)
Softvérové pirátstvo v Európe v roku 2003
Hodnota
Krajina Miera nelegálneho
pirátstva softvéru
(v mil. USD)
Rakúsko 27% 108,6
Belgicko 29% 240
Cyprus 55% 7,8
Česká republika 40% 105,6
Dánsko 26% 164,8
Estónsko 54% 14,4
Fínsko 31% 148,4
Francúzsko 45% 2 310,5
Nemecko 30% 1 898,9
Grécko 63% 86,9
Maďarsko 42% 96,1
Írsko 41% 70,9
Taliansko 49% 1 126.9
Litva 57% 16,1
Lotyšsko 58% 16,5
Malta 46% 2,1
Holandsko 33% 576,9
Poľsko 58% 300,5
Portugalsko 41% 65,5
Slovensko 50% 40,3
Slovinsko 52% 31,9
Španielsko 44% 512,2
Švédsko 27% 241,1
Veľká Británia 29% 1 600,6
Celý región 37% 9 783,6
Zdroj: BSA, prieskum IDC
Druhy hudobného a filmového pirátstva
Jednoduché pirátstvo
duplikát vyrobený z originálnej nahrávky na komerčné účely, bez súhlasu pôvodného držiteľa autorských práv. Obal i booklet je často úplne rozdielny v porovnaní s originálom, často veľmi nízkej kvality. Sú zvyčajne oveľa lacnejšie.
Counterfeits
zvukové nosiče a balenia sú veľmi podobné originálom. Obsahujú i sfalšované obchodné značky a logá legálnych výrobcov s úmyslom držať konzumenta v presvedčení, že kupuje legálny výrobok.
Bootlegs
nezákonné nahrávanie zo živých tzv. live koncertov, ich následné rozmnožovanie a šírenie s cieľom komerčného zisku bez akéhokoľvek súhlasu autorov a výkonných umelcov.
Druhy softvérovej kriminality (podľa Business Software Alliance, BSA):
Koncoví používatelia, tzv. End Users,
používajú na svojich počítačoch nelegálny softvér. Sú to buď firmy, alebo súkromné osoby.
Predávajúci, tzv. Resellers,
ktorí nelegálne vyrábajú a rozmnožujú softvér. Existuje niekoľko spôsobov distribúcie počítačových programov. Obvykle sa predávajú počítače s nainštalovaným nelegálnym softvérom, tzv. Hard-disk Loading. Ďalšou alternatívou sú falzifikáty CD nosičov alebo aj samotných škatúľ, teda Counterfeits, prípadne sa predávajú CD-čká, na ktorých je nelegálne nahraných viac počítačových programov.
Internet
šírenie počítačových programov prostredníctvom internetu (warez).
