Nechal vydražiť najideálnejšie položený hotel v celej krajine uprostred zimného športového strediska len preto, lebo sa chcel pomstiť za to, že sa Športka ešte v období, keď patrila najväčšiemu športovému spolku, odvážila zažalovať štátnu akciovú spoločnosť Tipos. Pravdepodobne nechá sprivatizovať aj druhé, letné tréningové stredisko slovenského športu v Bojniciach.
V pozadí exekúcie na majetok Slovenského združenia telesnej kultúry môže byť len urazený majestát alebo privátne záujmy. Keby šlo o niečo iné, štát by dokázal, že niektorý zo športových funkcionárov zdefraudoval aspoň pár tisíc korún z 344 miliónov, ktoré dal na investície do športovísk určených na Svetovú zimnú univerziádu 1998. Bol by zázrak, keby sa to nestalo a do haliera šli tam, kam mali. Ale štát sa o to ani nepokúsil. Uspokojil sa s dôkazmi o administratívnych pochybeniach v narábaní s verejnými peniazmi a na základe toho spravil z komára slona: dal 344 a žiadal späť 800 miliónov.
Keby v Čechách dal štát do exekúcie Nymburk, premiér má po chlebe. Na Slovensku predsedovi vlády ani ministrovi financií nič nehrozí. Náš šport sa paralyzoval sám tým, že sa rozglejil na stovky subjektov bez strechy. Veľa nechýba, aby sa štátu poďakoval, že mu vyhnal hore komínom majetok za niekoľko sto miliónov. Štát však príde na vlastnú hlúposť. Keď bude musieť postaviť nový FIS a nové Bojnice. Bude ho (nás) to stáť oveľa viac, ako teraz získal.
