j tribúny vystupoval obrovský obrazec, slovenská vlajka z igelitových pásov. Od prvého radu až po vrchol. "Slovenskoooo, všetci nahlas kričíme, Slovenskoooo, všetci nahlas fandíme," dospieval vari päťtisícový zbor.

Všetko vytvorili, všetko vyzdobili ultras. Prekliati, zlí, výtržnícki fanúšikovia. Bratislavskí zo Slovana vymysleli, rozposlali e-maily, vyzývali na internetových stránkach na zmier. Napravo od tribúny sa pripomínali farbami Trnavčania, Nitrania, Trenčania, Prešovčania, Košičania. Skalní z "belasého tornáda" organizovali zbierku. Zareagoval futbalový zväz. "Napíšte, že Dušan Tittel, ten chodil medzi nás, ten vybavil peniaze," prehovoril ktosi asi z päťdesiatky fanúšikov. Včera predpoludním sa z nich stali robotníci, ktorí dávali štadión do pucu.

Všetci v červenom, aby sa zotreli mestské rivalské rozdiely. Kiežby to zostalo naveky, nadväzovali sme rozhovor. "To nie, ide o prímerie, akýsi olympijský pokoj zbraniam. Ani ruky si nepodáme," ozvalo sa. "Trepeš, ja si podám," odznelo priateľsky. "Čo by to bolo za fanúšikovanie, keby sme si občas netreskli," odsekol niekto príkro.

"Trnavčania boli lakomí," tvrdil ďalší. "Dali, čo mohli," oponovali umiernení. Zhodli sa: "Všetka česť Prešovčanom a Košičanom. Už ani futbal poriadne nemajú a hojne prispeli, prišli hneď ráno pomáhať. Bodaj by sa pozviechali, aby mala liga opäť celoslovenské grády." Cenný hlas od slovanistického ultras. Bieda naučí.

Choreografmi výzdoby bola trojica Vrťohlav, Lacoste a Demižón. Prezradili iba prezývky. Šikovní chlapíci - prvý je perfekcionalista. Stále niečo opravoval, zlepšoval. Lacoste je elegán. On tam bol cez vkus. Demižón vysvetlil: "Nepijem ako dúha, iba som dobrá duša, nosím pre všetkých. Som otrokom skupinky," žartoval.

Všetci traja boli v Estónsku, ak budú peniažky, chcú aj do Portugalska. Závisí od výsledku? spýtali sme sa: "Nie!"

Ako tipujete? "Vyhráme," odpovedal Lacoste.

Vrťohlav zavrtel hlavou: "Ak nie, aj tak dobre."

Dobrácky Demižón spokojne priklincoval: "Hlavné, konečne je tu veľký futbal."

Tehelné pole má už tretie centrum verných. Kedysi to bola nižšia "proletárska tribúna", na ktorú sa zmestilo desaťtisíc. Keď ju nahradili novou, jadro skalných sa presťahovalo pod staré hodiny. Dnes je z nich torzo. Včera naň postavili malú obrazovku, na ktorej sa "promenádovali" portréty portugalských futbalistov.

Nové belasé, či včera spoločné bielo-modro-červené centrum, sa začalo presne podľa dohôd "spojených ultras" zapĺňať už pred piatou.