Väčšina komentátorov zatiaľ predpokladá, že Blairova labouristická strana voľby bez problémov vyhrá. Nízka volebná účasť, šikovná kampaň opozičnej konzervatívnej strany a strata dôvery v premiéra však môžu priniesť prekvapenie.
Po ôsmich rokoch pri moci Tony Blair už nie je obľúbeným premiérom. Už v roku 2001 ho opätovne zvolili na základe sľubu, že sa postará o výrazné zlepšenie verejných služieb. Zlepšenie však zaznamenalo len málo voličov.
Za posledné štyri roky Blair stratil dôveru nielen pre neschopnosť presadiť reformy, ale aj preto, že mnoho Britov má pocit, že ich zavádzal v otázke zbraní hromadného ničenia Saddáma Hussajna. Keď sa postavil k Georgeovi Bushovi a pustili sa do vojny v Iraku, prišiel o sympatie tradičných labouristických voličov. Tí sa teraz môžu rozhodnúť potrestať Blaira a zostať v deň volieb doma.
Keď v roku 1997 nastupoval do úradu, boli konzervatívci na dne. Labouristi síce aj teraz v prieskumoch vedú, rozdiel sa však stenčil na pár percent.
Bol to vodca konzervatívcov Michael Howard, kto na každodenných tlačových konferenciách určoval tón a témy debaty, keď kritizoval labouristov za vysokú zločinnosť a zlyhávajúce verejné služby. Howardovou stratégiou je mobilizovať tradičných konzervatívnych voličov, aj tých, ktorí opustili konzervatívcov v rokoch 1997 a 2001.
Blair sa snaží vyvolať obavy z toho, čo by ľuďom priniesla konzervatívna vláda. Plagáty pripomínajú voličom vysokú mieru nezamestnanosti a recesiu z 80. a 90. rokov. Labouristi tvrdia, že Howardovo víťazstvo by znamenalo zníženie verejných výdavkov o 35 miliárd libier.
Blair dúfa, že tieto hrozby mnohých sklamaných voličov privedú do volebných miestností, aby odstavili konzervatívcov.
Podľa zákona by sa voľby nemuseli konať skôr ako v júni budúci rok. Britskí premiéri sa zväčša držia zásady, že ak sa ich strane darí v prieskumoch verejnej mienky, vypíšu predčasné voľby.
Smrť bývalého labouristického premiéra Jima Callaghana z minulého víkendu je pre Blaira mementom a varovaním pred rizikami vyčkávania. Práve Callaghan sa v roku 1978 rozhodol s voľbami počkať. Po vlne štrajkov a zhoršujúcej sa ekonomickej situácii labouristi v roku 1979 prehrali a konzervatívci sa chopili vlády na 18 rokov.
Autor: TIM HAUGHTON, Birmingham pre SME
