Žila tak, ako jej románové hrdinky. Život slečien z rodín, ktoré boli síce dobré, ale nie zámožné. Rovnako ako jej postavy nebola dosť majetná, a tak jej nezostávalo nič iné ako učiť v internátnych školách alebo znášať rozmaznané šľachtické deti ako guvernantka. Žila preto vo svete fantázie a veľkých citov, kde láska prekoná všetko: zlé úmysly aj nespravodlivosť sveta. Feministky hovoria, že vo svojich románoch kritizovala sociálne postavenie žien v prvej polovici 19. storočia, romantičky zase dojímajú osudy sirôt v nehostinných internátoch a ich konflikty s despotickými starými pannami, ktoré im vládli. Vydavatelia ju vydávajú dodnes, aj keď dlho nevedeli, že známy autor Currer Bell je vlastne dáma menom Charlotte Brontëová. Slávna románová autorka zomrela pred 150 rokmi. Podľa jednej verzie dostala tuberkulózu, keď čakala svoje prvé dieťa, podľa inej v prvých mesiacoch tehotenstva toľko vracala až podľahla totálnej dehydratácii. V každom prípade, obe verzie by sa mohli objaviť v jej príbehoch.
Charlotte Brontëová sa narodila v roku 1816 v rodine kazateľa. Jej rodina nemala veľa šťastia: matka zomrela mladá na rakovinu, Charlotte prežila všetkých svojich piatich súrodencov, na vtedajšie obdobie sa vydala veľmi neskoro a až do svojej smrti sa starala o starnúceho otca.
Mala však, rovnako ako jej súrodenci - veľký dar: fantáziu a literárny talent. Podporoval ich v tom otec. V dome bolo veľa kníh, často pre deti príliš "dospeláckych". So súrodencami sa však najradšej hrali s drevenými figúrkami vojačikov a vytvorili si vlastnú krajinu Angria, o ktorej vymýšľali príbehy a zapisovali si ich do zošitov.
V roku 1824 zasiahla Brontëovcov veľká tragédia. Dve zo sestier - Maria a Elisabeth - zomreli na tuberkulózu. Rodina tvrdila, že ochoreli v charitatívnej internátnej škole, kam ich otec aj s Charlottou poslal.
Podmienky v internátnych školách pre dcéry schudobnených šľachticov a pastorov boli vtedy hrozivé: deti spávali vo vlhkých nevykúrených halách, hodiny museli sedieť v kostole a na jedle pre ne často šetrili. Na dennom programe bolo ponižovanie, reči o kresťanskej pokore a odopieraní si márností. Pre mnohé rodiny to však bola jediná šanca, ako za relatívne málo peňazí dať svojej dcére vzdelanie a budúcnosť.
Život v internátnej škole v Cowan Bridge opísala Brontëová vo svojej najznámejšej knihe Jana Eyrová. Keď ju vydala, zasypali podľa britského publicistu Paula Johnsona rozhorčené absolventky školy noviny a tvrdili, že Charlotte preháňa.
Smrť starších sestier, ktoré jej nahrádzali matku, sa Brontëovej veľmi dotkla. Odrazilo sa to v jej knihách aj v osobnom rozhodnutí byť za každých okolností pri zvyšku rodiny. Aj preto dlho nevydržala v rodinách, kde pracovala ako guvernantka a aj preto prišla o svoju životnú lásku.
Keď v roku 1842 odcestovala na kurz francúzštiny do Bruselu, zamilovala sa do svojho ženatého učiteľa Hegera. Brusel však musela rýchlo opustiť, lebo zomrela jej teta a nemal sa kto starať o otca.
Bola zúfalá, prepadala depresii a čoraz viac trpela chorobnou plachosťou. V roku 1845 skrachovala jej súkromná škola, a tak sa rozhodla, že vydá básne a poéziu svojich sestier. Tak vzniklo spisovateľské trio bratov Bellovcov - čo boli Charlotte, Emily a Anne Brontëové. Charlotte vydala prvé tri kapitoly románu Profesor. Neprijali ho najlepšie. Potom vydala Janu Eyrovú a Shirley.
Hviezda sestier Brontëových, ktoré očarili literárne salóny, rýchlo zašla. V roku 1849 umiera na suchoty Emily aj Anne. Ešte predtým sa ich jediný brat upil k smrti. Charlotte zostáva sama - chudobná, bezdetná, slobodná a neuznaná. Až dva roky pred smrťou odhalí svoju identitu - román Villete už vychádza pod jej menom.
V roku 1854 sa vydá za Artura Bella Nichollsa. Nemilovala ho, len si ho vážila za to, že sa jej napriek nesúhlasu otca celé roky dvoril. Otehotnela ako 38-ročná. Bola oslabená, nervovo vyčerpaná a tehotenstvo skomplikovali choroby. Zomrela skôr ako sa dieťa stihlo narodiť.
Zajtra - Giacomo Girolamo Casanova
