S FC Porto získal majstrovský titul a v májovom gelsenkirchenskom finále pomohol klubu k víťazstvu v Lige majstrov. Zaslúžene ho vyhlásili za najlepšieho hráča miliónovej súťaže.

Vrcholom bol európsky šampionát na domácej pôde, ale ani Decova tvorivá invencia a vrodená juhoamerická technika nestačili v rozhodujúcom súboji na grécke prekvapenie turnaja.

Úspechy vyvolali logickú reakciu. Deco sa presťahoval po sezóne z Porta do slávnejšej Barcelony. Webová stránka Európskej futbalovej únie (UEFA) priniesla v minulých dňoch s týmto vicemajstrom Európy rozhovor, z ktorého vyberáme.

Hviezdy súpera

Deco

Vaša brazílska minulosť nie je priaznivcom veľmi známa. Ako ste prišli futbalu na chuť?

Vyrastal som v Sao Paulo s dvoma bratmi a tromi sestrami. V Brazílii hrá futbal každý. Sotva sa niektoré dieťa vydá na inú cestu. Niektorí moji bratranci sa dostali vysoko, ale momentálne neviem, či sa dožili aj patričnej slávy. Samozrejme, že som bol už vtedy dobrý, ale to isté platilo aj o ostatných mojich rovesníkoch.

Mali ste nejaké vzory?

Vlastne ani nie. Obdivoval som Maradonu a Zica, ale nikoho nejako špeciálne.

Kedy ste zistili, že sa vydáte na profesionálnu futbalovú dráhu?

V pätnástich rokoch som uzavrel prvú zmluvu. Rodičia ma vždy viac tlačili do štúdia, ale po podpise kontraktu som sústredil všetky sily na futbal. Znamenalo to únik z domova. Väčšinu času som trávil so spoluhráčmi.

Prečo ste opustilu Brazíliu?

Mal som osemnásť, keď som prišiel do Portugalska. Ani som veľmi nechcel, ale môj manažér na tom trval. Bol som dosť mladý a chcel som hrať len futbal. O ničom inom som ani nerozmýšľal.

Bolo ťažké rozhodnúť sa pre portugalskú reprezentáciu na úkor brazílskej?

Do krajnosti ťažké. V Portugalsku som žil dosť dlho, aby som získal občianstvo. Postupne som cítil, že som krajine, ktorá mi pomohla a futbalovo ma formovala, niečo dlžný. Bolo to komplikované rozhodnutie, pretože moje srdce patrí stále krajine, v ktorej som sa narodil. Vedel som však, že skôr či neskôr by som dostal šancu aj v brazílskom národnom mužstve.

Ako trávite voľný čas?

Stále ho mám málo. No najradšej som s mojimi tromi deťmi. Chodíme spolu na prechádzky alebo si ideme niečo dobré zajesť. Barcelona je krásne mesto, v ktorom stretnete ľudí z celého sveta. Rád si zahrám aj plážový futbal.

Je život futbalistu ozaj taký nádherný, ako si to väčšina predstavuje?

Nie, určite nie. Je tvrdý. Sme vždy na cestách alebo pred nimi. Nemôžeme si dovoliť všetko to, čo ostatní ľudia. Napríklad lyžovanie.

Ako sa stať špičkovým futbalistom?

Musíte sa správne rozhodnúť v správnom čase. Je veľa talentovaných hráčov, ktorí nezvládnu tvrdú robotu a zmiznú zo scény. Existujú však aj menej nadaní, ktorí sa nepoddajú a dosiahnu úspech. Nemusia byť vzormi, ale sú vzornými profesionálmi. A potrebujete aj trochu šťastia. Aby prišlo, musíte byť naň pripravení. V opačnom prípade sa vám vyhne.

V čom spočíva vaša loptová virtuozita?

V súhre viacerých vecí. Je to vec intenzívnych tréningov, zlepšovania fyzického fondu či drilovania streľby a priamych kopov.

Čo a od koho by ste najradšej prevzali?

Ronaldovu silu a Henryho rýchlosť.