nostiach sa to nedá povedať.

S „dvojičkami“ totiž padla aj ochota ľudí lietať. S jednorazovou stratou lietadla a prerušením letov na jeden alebo dva dni a nárastom poistného by sa dokázali aerolínie vyrovnať. Strata dôvery pasažierov, ktorá sa nedá získať späť zo dňa na deň, však mala katastrofálne dopady nielen na prepravné spoločnosti, ale pocítili ich aj tie odvetvia, ktoré s nimi spolupracujú.

Po útoku klesol podľa Medzinárodnej asociácie pre leteckú dopravu záujem o lietanie o približne 17 percent. V lietadlách tak ostala v priemere tretina sedadiel prázdna. Naposledy sa letecký priemysel dostal do podobnej krízy v čase vojny v Perzskom zálive. Aj keď vtedy nebolo žiadne lietadlo použité na teroristický čin, trvalo asi rok, kým sa dôvera pasažierov vrátila.

Podľa asociácie americké aerolínie aj napriek 15-miliardovej pomoci, ktorú dostali od štátu, budú musieť prepustiť približne desiatky tisícok ľudí po tom, ako zrušili časť svojich letov. K tomu sa pridá aj prepúšťanie v Európe, čím by len v prepravcovia na celom svete mali prepustiť asi 200-tisíc zamestnancov. Svojím miestom si však nemôžu byť istí ani zamestnanci vo firmách, ktoré pripravujú jedlá pre lety, vyrábajú motory alebo iné súčiastky.

Situácia po 11. septembri dokonca spôsobila pád niekoľkých renomovaných leteckých spoločností. Najväčší šok asi spôsobil krach Swissairu. Vláda musela firme poskytnúť pôžičku, aby mohla lietať, kým časť jej liniek a lietadiel neprevezme jej dcéra – Crossair. Okrem toho skrachovala aj belgická Sabena, ktorú kontroval Swissair, alebo americký Midway Airlines.

Kríza v priemysle by však možno nemusela byť taká veľká, keby letecké spoločnosti boli na tom pred útokom lepšie. Počas prvých ôsmich mesiacov uplynulého roka aerolínie zvyšovali počet miest v lietadlách, počet pasažierov však nerástol. To viedlo k cenovej vojne, čo malo negatívny dopad na finančnú stabilitu viacerých firiem. Swissair, ktorý dopadol asi najhoršie, doplatil na neuvážené investície svojho predošlého manažmentu.