Okrem kompletnej seniorskej zbierky (zlato 2002, striebro 2000 a bronz 2003) chytal spolu so svojou dvojičkou Rastislavom Staňom aj v bronzovej dvadsiatke na MS vo Winnipegu 1999. Na prvú klubovú medailu čaká v drese Pardubíc.
Po zámorskej anabáze, počas ktorej sa vám nepodarilo vybojovať stabilné miesto v NHL v bránke Nashville, ste vlani skúsili ruskú ligu v Petrohrade. Po dlhšom váhaní ste sa pred touto sezónou rozhodli pre české Pardubice. Dobrá voľba?
Najlepšia. Som tu absolútne spokojný. Robím všetko preto, by som mohol naplniť aj druhý rok mojej zmluvy.
Úroveň českej ligy?
Super. V porovnaní so slovenskou je tu viac vyrovnaných mužstiev. Cítiť na každom kroku autoritu hráčov NHL a zároveň snahu druhého sledu priblížiť sa im. V našej kabíne sedia páni hokejisti Milan Hejduk, Jiří Dopita. Borci, čo už niečo dokázali. Vo všeobecnosti sú v Čechách technicky skvele vybavení hráči so zmyslom pre kombináciu. Pre brankára to znamená strely zblízka po vyšachovaní. Fuška, dôležité je čítať hru, predvídať.
Brankári?
Pestrý výber osobností. Veteráni Petr Bříza v Sparte a Zdeněk Orct v Kladne už skončili, ale svoje miesta si zastali. Silná je stredná generácia s Hniličkom, Turekom, mladý objav Marek Pinc z Vítkovíc sa stal hviezdou. A, samozrejme, Ičo Murín v Zlíne má vysoký kredit. Nie náhodou získal titul pre najlepšieho brankára v minulej sezóne. V takej konkurencii to bola fakt historická vec.
Máte za sebou vypäté súboje o medaily na svetových šampionátoch, odchytali ste play off v nižších zámorských súťažiach. Porovnanie s českou súťažou?
Tlak je exponovaný ako v NHL. Mesto žije hokejom, cítiť očakávania sponzorov. Navyše vnímam aj to, že na slovenských gólmanov je zvlášť zaostrený pohľad expertov. Ale o tom je profesionálny hokej, vedel som, do čoho idem. Dôležitá je pre mňa psychická relaxácia, ktorú nachádzam v spoločnosti manželky a syna. Všetkým sa nám na štadióne i v domčeku v radovej zástavbe páči. Nedávno som pookrial na cirkusovom predstavení so synom.
Stretli ste sa v Pardubiciach s tamojším rodákom Dominikom Haškom?
Zatiaľ nie, neviem ani či chodieva na hokej.
Aj pod maskou na ľade ste komunikatívny typ, pardubické hľadisko s obľubou vyvoláva vaše meno Janko, Janko! Na začiatku sezóny ste však spomínali, že boli aj iné pokriky. Prečo?
Lebo som sa hneď v prvom zápase zranil. Chápem isté rozčarovanie fanúšikov, bol som novou akvizíciou. Potom mi chvíľu trval návrat do formy a celkovej pohody. Ľudia sú tu však skvelí, povzbudzujú kultivovane, nikdy sa neznížia k nadávkam. Cestujú s nami aj za súpermi, to som ešte nezažil.
Špecialitou sú lietajúce perníky, nerušia vás?
Naopak, pôsobí to sympaticky. Padajú na ľad nielen po góloch, ale aj po mojich úspešných zásahoch. Lepšie ako keby na ľad padali fľaše, nie? Sú to špeciálne hokejové perníky s logom klubu, výťažok z ich predaja ide na charitu. Dobre vymyslené.
Ste v kontakte s kamarátom Rastislavom Staňom, ktorému sa podobne v play off darí vo švédskom Sodertälje?
Navzájom sa telefonicky povzbudzujeme. Nie, majstrovstvá sveta ešte nie sú našou témou. Obaja sa koncentrujeme len na play off. Aj Rasťo si pochvaľuje, že Švédsko bola preňho počas lock outu v NHL najsprávnejšia voľba.
Koho tipujete na víťaza slovenskej extraligy?
Som Zvolenčan, iné mužstvo nemôžem. Ale tento rok by som tak tipoval aj ako nezainteresovaný. Zišiel sa tam nesmierne silný a skúsený tím.
