Koncert v koprodukcii rakúskej ORF, nemeckej ZDF a japonskej televíznej spoločnosti NHK sa na Nový rok vysielal live v štyridsiatich krajinách na štyroch kontinentoch. Ešte v deň koncertu vyšiel jeho záznam na CD.

Tohtoročný, štyridsiaty tretí Novoročný koncert dirigoval dlhoročný šéf Bostonského symfonického orchestra, japonský dirigent Seidži Ozava ako prvý Japonec a vôbec prvý dirigent z Ďalekého východu.

Prvý honorár v eurách

Ozava sa nezapíše do dejín Novoročných koncertov, ani ako prvý Japonec, ale ako prvý dirigent na svete, ktorý dostane gážu v eurách. Viedenskí recenzenti boli tento rok nadšení. „Ozava neoddirigoval žiadnu valčíkovú povinnú jazdu. Japonský dirigent priviedol filharmonikov k hre ľahučkej ako pierko povievajúce v trojštvrťovom takte,“ napísali v Der Standard. Publikum ho napokon zasypalo nadšeným bravó.

„Ozava nechcel byť za každú cenu niečím iným, ale nepochybne chcel byť niečím. Jeho prístup k hudbe krúži okolo ľahkosti a energie. A ctižiadostivosti, pochopiteľne. Vie, že jackpot kvality sa mu už takmer sype do lona v momente, keď svojich priateľov filharmonikov dostane do príjemného stavu žiarivej nálady, ktorá potom v každom tóne sprostredkuje pocit, že je v ňom spoločne prítomná všetka intenzita a citlivosť zároveň,“ tvrdí Die Presse.

Hladkať frázy

Na Nový rok 2002 bol šesťdesiatšesťročný Ozava v centre obrazoviek sveta. „Bol si očividne vedomý svojej multitelevíznej situácie. Vystúpenie si nainscenoval ako impozantný, predovšetkým tanečný dirigentský happening. Pri Živio!-pochode jednotlivé frázy doslova hladkal a klaňal sa im,“ komentovala ORF.

Chvíľami sa zdalo, že sa tancujúci ľahučký maestro zachytí neviditeľnej vážky letiacej Zlatou sálou a bude filharmonikov dirigovať zo vzduchu. Bude z neho „ten, čo tancuje s vážkou“. Ešte šťastie, že existuje zemská príťažlivosť.

Samoúčelná efektnosť to však nebola. Nepochybne existuje čosi ako prenos energie z gestikulácie na hru: oveľa kompaktnejší zvuk, frázovanie a dynamiku už viedenskí filharmonici sotva môžu predviesť. Snáď len ku koncu tak rýchlej ako lyrickej predohry k Netopierovi, zneli trošku drsne.

Móda valčíkov

Dramaturgiu koncertu tvorili populárne straussovské melódie, ale aj rôzne rarity a drobnôstky majstrov viedenskej skladateľskej školy. Zábavný charakter Novoročného koncertu sa Ozavovi veľmi hodil. Pri slávnej Schwätzerin-polke sa márne snažil umlčať hoboj, pri Beliebte Annen-polke sa zasa zamiešal medzi hráčov, a tak dirigoval.

Neskôr, keď v Zlatej sále deti rozdali kvetiny, sa Ozava necháva so svojou kvetinou niekoľkokrát fotografovať. „Publikum hudbu Straussovcov milovalo,“ povedal po koncerte Seidži Ozava. „Ich hudba je skôr synonymom uvoľnenej silvestrovskej zábavy z viedenských krčmičiek a tanečných parketov, ale aj tak je správne, že sa na Nový rok zahrá Strauss aj v slávnostnej podobe. Napokon, prítomnosť je v mnohom podobná dobe, v ktorej Straussovci žili. Myslím tým istú dezilúziu a bezútešnosť. Minulý rok priniesol veľa utrpenia, bolesti, smrti a zničenia. Potrebujeme snenie, valčíkové vírenie, ktoré prináša ľahkosť a radosť zo života. A je príjemné tým snením začať nový rok. Slávni dirigenti ako Abbado či Mehta zvyknú tvrdiť, že táto hudba stavia na nohy a vracia odvahu aj nádej. “

Novoročný pozdrav, ktorý tentoraz predniesli jednotliví filharmonici vo viacerých jazykoch - bol to príjemný odkaz na dnes už vyslovene medzinárodný charakter tohto orchestra - Ozava spontánne a veselo moderoval - pritom koncertného majstra prinútil, aby jeho pozdrav hovoril po japonsky a až potom vyzradil, čo v ňom vlastne bolo.

Autor: HORST NEMETSCHEK(Autor je hudobný kritik)