i z garáží všetky autá. Proti závejom na cestách nepomôžu na hornatom Slovensku ani vetrolamy.
Mnohé z oranžových posýpačov pamätajú ešte minulý režim, sú nespoľahlivé, kazia sa. „Finančná situácia je v každom stredisku iná. Posypový materiál máme, ale problém by nastal s naftou, ak by husto snežilo týždeň - dva. Ale tento týždeň ešte peniaze dostaneme,“ hovorí Ján Krajči z dispečingu zimnej služby Slovenskej správy ciest.
Ako čistia cesty
Vodiči sa často hnevajú, že posýpače s pluhmi vyrazia na cesty neskoro a keď aj sneh odhŕňajú, ostáva po nich na ceste pár centimetrov. „Neexistuje žiaden odhŕňač, ktorý by tak zhrnul sneh, aby ostala len mokrá cesta. To by musel byť vysávač. Po prejdení pluhu vždy dva-tri centimetre na ceste ostanú, pretože sa nedajú dobre prepluhovať.“ Na Slovensku je 780 posýpačov, čo podľa cestárov stačí.
Jeden posýpač zvykne pluhovať a posýpať dvadsaťkilometrový úsek, čiže aj s návratom späť prepluhuje na jeden výjazd z garáže štyridsať kilometrov. Za stáleho sneženia jazdia dokola.
Vodiči často vidia odhŕňače, ktoré jazdia so zdvihnutou radlicou, hoci husto sneží. Ján Krajči: „Keby začal pluhovať hneď od garáže, na svoj rajón by neprišiel o dvadsať minút, ale o hodinu. Pri hustom snežení jeden posýpač nemusí stíhať a vtedy stiahneme ďalšie z bočných ciest, ktoré čistíme neskôr.“
Nevedia, odkiaľ vietor fúka
Silný vietor včera narobil snehové záveje aj na diaľniciach a rýchlostných cestách. Vetrolamy, ktoré by zabránili vytváraniu závejov, však vidno iba na pár úsekoch. „Keby bolo Slovensko rovinaté a vedeli by sme, odkiaľ vietor pravidelne fúka, určite by sme ich tam dali. Lenže, ak u nás pri diaľnici postavíme vetrolam a otočí sa vietor, tak práve vinou vetrolamu sa urobí závej na ceste. Niekde vetrolamy využívame, ako napríklad pri Trnave, kde zvykne fúkať od Karpát.“
Pracujú aj frézy
Popri cestách v okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Čadca, Dolný Kubín, Poprad, Ľubovňa a Svidník sú veľké bariéry, sneh sa nedá odhŕňať bez toho, aby nezužoval cestu. Na najhorších úsekoch používajú frézy.
„Beháme dookola so snehovými pluhmi, ale nič neposýpame, len odhŕňame sneh,“ povedal riaditeľ Slovenskej správy ciest vo Svidníku Ján Rico. Za neustáleho hustého sneženia je posýpanie ciest zbytočnou námahou a plytvaním materiálom. „Pluh išiel smerom na Fijaš, ale keď sa po polhodine vracal, tak nebolo ani stopy po tom, že sme tu odhŕňali sneh.“ V okresoch Svidník a Stropkov napadlo až pol metra snehu. Pre skrížené kamióny mali sanitky problémy dochádzať za pacientmi. „Predpokladám, že keď bude taká zima, ako sa začala, tak padne rekord aj v spotrebe materiálu,“ povedal Rico. Od 15. novembra nie je dňa, aby v týchto okresoch nezasnežilo.
Bez reťazí
Starosti majú aj ľudia dochádzajúci z práce a do práce. „Technický stav autobusov nie je najlepší, jazdia na zodraných pneumatikách, o snehových reťaziach môžu len snívať. Samozrejme, že do vyššie položených obcí sa ťažko dostanú. Problémy majú aj vodiči kamiónov, predovšetkým z východných a pobaltských krajín. Niekedy sa aj čudujem, ako sa môžu s takými vozidlami a bez snehových reťazí vybrať do sveta.“
Podobná situácia bola v okresoch Humenné, Medzilaborce a Snina. „Zatiaľ sú všetky cesty zjazdné. Pravda, v obciach pod štátnou hranicou je to zložitejšie. Nie sú síce odrezané od sveta, do Habury, Čertižného, Paloty a Kalinova v okrese Medzilaborce sa však dá jazdiť len v jednom pruhu,“ povedal námestník Slovenskej správy ciest v Humennom Igor Labun.
(rf, suš, sen)
