.

Do nového roku vstupuje ekonomika s rekordne vysokým deficitom obchodnej bilancie, ktorého podiel na hrubom domácom produkte pripomína nedávne roky. Ekonómovia však pripomínajú, že nie je číslo ako číslo. Hoci alarmujúco vysokému deficitu zahraničného obchodu už začína venovať zvláštnu pozornosť aj vláda, spolu s analytikmi zhodne vylučujú možné opakovanie scenára, ktorý krajinu priviedol na konci deväťdesiatych rokov na pokraj menovej krízy.

Motor hospodárskeho rastu sa presunul na Slovensko

Hoci tempo rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky sa stále nedá porovnávať s výsledkami rokov 1995 až 1997, hodnotenia ekonomických autorít sa viac zaujímajú o kvalitu rastu než o jeho kvantitu. Kým v roku 2000 sa krajina vyhla stagnácii len preto, že západné ekonomiky dokázali vďaka lepšej kondícii absorbovať taký objem slovenského exportu, až sa vývoz stal hlavným motorom nášho hospodárskeho rastu, v minulom roku sa karta obrátila. Rast ekonomiky ťahal najmä domáci dopyt, ktorý bol paradoxne dovtedy označovaný skôr za jeho brzdu.

Podľa posledných štatistických údajov vzrástol hrubý domáci produkt Slovenska za prvé tri štvrťroky 2001 o 3,1 percenta. Odhliadnuc od toho, že ohlásený nárast za tretí štvrťrok (o 3,5 percenta) je najlepší výsledok v krátkej histórii súčasnej vlády, pre ekonomiku priniesol viac pozitívnych správ.

Jeho štruktúra ukazuje, že „štatistický“ úspech ekonomiky už začínajú pociťovať na vlastných peňaženkách aj bežní spotrebitelia. Potvrdzuje to silný nárast spotreby domácností, ktorá sa začína prebúdzať z nedávneho útlmu. Analýzy však ukazujú, že nielen rast ekonomiky je pre spotrebu obyvateľstva rozhodujúci, ale takémuto trendu pomáha aj to, že ľudia viac ako v minulosti siahajú aj na svoje úspory.

Nízku infláciu vystrieda šok

Trendy, ktoré sa stali hlavnou ekonomickou črtou minulého roku, už pravdepodobne v nasledujúcich mesiacoch nevykážu podstatné zmeny. Ekonómovia aj renomované finančné autority sveta predpovedajú, že silný domáci dopyt – či už domácností, alebo podnikov – by malo slovenské hospodárstvo naďalej držať na rastovej krivke. V prospech jej zachovania hovorí nielen znižujúce sa daňové zaťaženie podnikov, ale aj očakávaný skok v reálnych mzdách.

Ich podstatné zvýšenie v tomto roku však bude do veľkej miery len fikciou. Z hodnoty príjmov a úspor totiž na rozdiel od predchádzajúcich rokov nebude výraznejšie „ukrajovať“ rast inflácie. Jej hodnotám a predpovedanému vývoju sa zrejme už o mesiac dostane viac pozornosti ako inokedy. Absencia odvahy vlády odstraňovať cenové deformácie v ekonomike v predvolebnom roku predpovedá rekordný prepad inflácie už na budúci mesiac. Ekonómovia nevylučujú, že v priebehu roka sa miera inflácie dostane dokonca pod štvorpercentnú úroveň. Za normálnych okolností by takýto vývoj mohol byť považovaný za úspech. Nie však na Slovensku, kde politická elita pripravila obyvateľstvu skutočný cenový šok až na obdobie, keď osoby a obsadenie ich kresiel bude iné ako dnes.

Odkladanie reforiem bude stáť miliardy

Ekonomickým „zaklínadlom“ roka sa stal pokrok v štrukturálnych reformách. Pochvaľujú si ho všetci, ktorí sa na Slovensko a jeho hospodárstvo pozerajú z kresiel Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie či ratingových agentúr. Práve týmto pokrokom odôvodnili pred niekoľkými týždňami ratingové agentúry zlepšenie svojho pohľadu na ekonomiku, ktorá si podľa Moody‘s a Standard & Poor‘s zasluhuje priradenie investičného hodnotenia. To si Slovensko vyslúžilo najmä uzavretím éry štátom kontrolovaných bankových domov a po znárodnení viac ako 100 miliárd ich zlých dlhov sú Slovenská sporiteľňa, VÚB a konečne aj Investičná a rozvojová banka v rukách súkromných investorov.

Kým privatizácii sa dostalo popredné miesto v prioritách každej doterajšej vlády, na kabinet s prívlastkom reformný musí krajina a jej obyvatelia naďalej čakať. „Rozhodujúce reformy verejných výdavkov v oblasti rozvoja ľudských zdrojov, najmä reformy systémov zdravotného a dôchodkového zabezpečenia Slovensko ešte len čakajú,“ napísala vo svojej poslednej hodnotiacej správe Európska komisia. Nedostatok reformnej guráže politikov je už dnes zrejmý – bude stáť nás všetkých miliardy korún.

MICHAL NALEVANKO