Rok 2001 potvrdil hlavné ekonomické očakávania. Ukázalo sa, že predpovede o plnších peňaženkách vychádzali z reálneho pohľadu na ekokonomiku, v ktorej dožívali účinky predchádzajúcich vládnych balíčkov a prebúdzala sa reálna mzda a maloobchodné tržby.

Stúpajúca kúpna sila obyvateľstva, ktoré si už zvyklo na hypermarkety, sa preliala do makročísel a ekonomika sa mohla po dlhom čase tešiť z podpory domáceho dopytu. Jeho menej želaným efektom bol veľký apetít po dovážaných tovaroch, ktorý vrátil obraz zahraničného obchodu do mečiarovských čias.

Mimo akýchkoľvek hybných síl bol problém nezamestnanosti. Percentá ustrnuli okolo dvadsiatky a prekážky rastu zamestnanosti si zachovali pevné základy. Na slovenské pomery štedrý prílev priamych zahraničných investícií prišiel príliš neskoro, než aby stihol ukázať svoj účinok v podobe nových pracovných miest. Administratívne zmeny v sociálnom a zdravotnom systéme, nazývané reforma, neprišli a nemohli odľahčiť odvodové zaťaženie zamestnávateľov. Nezamestnanosť nemala príčinu klesať.

Celá hospodárska politika vlády sa zaobišla bez prekvapení. Dokázala si udržať tempo privatizácie, vďaka čomu sa sprivatizovali tri banky, ale aj oddialil predaj SPP do ďalšieho roka. Najdôležitejšia bola čistota privatizácie a odhodlanie nepodľahnúť špinavému tlaku namierenému proti privatizácii. Pokroky v legislatíve a rozširovaní súkromnej sféry na úkor štátnej ocenil aj svet – lepším ratingom a väčšou šancou na integráciu.

Žiaľ, v nastúpenom tempe zostala príprava reforiem orientovaných na lacnejšiu a užitočnejšiu existenciu štátu. Parazitizmus pretrval v poľnohospodárstve, zdravotníctve a aj vo sfére regulovaných cien.

Reformná nechuť sa zhmotnila v štátnom rozpočte. Napriek štyri roky starému vládnemu predsavzatiu skoncovať s mínusovým hospodárením, zostavený rozpočet zaťažuje budúcnosť len o málo menej ako tie predchádzajúce, hoci o kus prehľadnejšie.

Svoje zhubné pôsobenie na spoločnosť a podnikanie zopakovala súdna moc. Medializované ekonomické kauzy so šokujúcim rozsudkami spolu s viditeľnou existenciou korupcie vo všetkých zložkách moci opäť pripomenuli vzdialenosť Slovenska od právneho štátu.

Naopak, krach Devín banky a dokončenie privatizácie štátnych bánk oživili nádej, že vplyv politiky a mafiánstva na ekonomiku slabne. To, že je ešte stále významný, potvrdzovali na rozdiel od minulosti viac osobné prešľapy politikov a menej veľké politickoekonomické kauzy.

V uplynulom roku sa nestalo nič, čo by Slovensko vracalo späť alebo odsúvalo nabok. Spravilo sa však málo krokov vpred. Ten, kto nečakal viac, môže byť spokojný.