Pri normálnom priebehu počasia sa v júli objavujú najprv na starších, neskôr aj na mladých listoch drobné sivohnedé škvrny so žltým lemom. Škvrny sa môžu objaviť aj na stopkách, kde splývajú a tvoria pozdĺžne útvary. Na všetkých škvrnách sú dobre viditeľné čierne plodničky huby - pyknidy. Pri väčšom napadnutí listy postupne žltnú a odumierajú. Ide o najčastejšie hubové ochorenie zeleru a pri významnejších výskytoch sa môže zmenšiť listová plocha plodiny a následne aj úroda.
Huba sa prenáša predovšetkým semenom, ale prezimuje i v pôde na rastlinných zvyškoch. V poraste sa šíri väčšinou pomaly a len postupne napáda ďalšie rastliny. Až po zapojení porastu, keď zostávajú listy dlhšie ovlhčené, nastávajú priaznivejšie podmienky na jej rozvoj. Pre klíčenie spór nie je dôležitá teplota, pretože je pomerne nízka, a to nad 15 až 17 stupňov, ale rozhodujúca je vlhkosť spôsobená častými zrážkami a rosami.
Nepriamou ochranou je správne striedanie plodín: zeler vysádzame na to isté stanovište najskôr po troch rokoch. Vhodné je vyberať vzdušné polohy s ľahšími pôdami , voliť redší spon a nezavlažovať priamo na list. Veľmi dôležité je dôkladné odstraňovanie rastlinných zvyškov na jeseň po zbere. Na výsev treba používať iba zdravé osivo z nenapadnutých porastov. Pri slabších výskytoch možno na menších plochách zberať napadnuté staršie listy.
Všetky tieto opatrenia zväčša postačujú na udržanie dobrého zdravotného stavu. Iba pri častých výskytoch a vo vlhkých podmienkach možno použiť aj chemickú ochranu prípravkami Kuprikol 50 (0,6 až 0,7 percenta) alebo Cuprocaffaro (0,6 až 0,7 percenta), buď preventívne od konca júla alebo po zistení prvých príznakov. Postrek sa v prípade potreby opakuje po 14 dňoch. Ak zistíme chorobu už v pareniskách pri pestovaní priesad, používa sa nižšia koncentrácia prípravku, a to 0,5 percenta. Ing. STANISLAV BAROK
