Radí psychologička PhDr. Veronika Bahnová, CSc.S manželkou žijem osem rokov, máme 6-ročného syna. Fungujeme na prvý pohľad normálne, ľudia nás vnímajú ako fungujúcu rodinu. Ja však už dlhšie nie som v manželstve spokojný. Cítim, že som tu hlavne na to, aby som rodinu zabezpečoval. Keď sme sa o tom s manželkou rozprávali, došlo viackrát aj k ostrejšej výmene názorov. Manželka je presvedčená, že nášmu vzťahu by mohlo pomôcť druhé dieťa. Takže, teraz ho už čaká a veľmi sa naň teší. Ja však nie som si istý, či príde na svet v správny čas. Medzi nami vládne stále napätie. Stále cítim, že to nie je ono, a neverím, že po narodení dieťaťa dôjde k zásadnej zmene. Už predtým, ako manželka otehotnela, som uvažoval o rozvode, aj som jej to hovoril. Ona však také niečo nepripúšťala. Tej myšlienky sa neviem stále zbaviť a moja žena zase stále verí, že po narodení dieťaťa sa náš vzťah urovná.
Chcel by som vedieť, či rozvod môže byť tým správnym riešením, či sa na to mám odhodlať. Bojujem však s výčitkami, že ju aj deti opustím, hoci by som ich, samozrejme, podporoval. Myslíte si, že dieťa môže náš vzťah zachrániť?
Imrich
Milý Imrich,
väčšina ľudí vstupuje do manželstva s očakávaniami, že sa ich život istým spôsobom obohatí. Vytvárajú si predstavy, ako budú po svadbe s partnerom tieto očakávania napĺňať. Často sa pri uzatvorení manželstva hovorí o láske. Hovorí sa, že láska je to, čo oboch partnerov môže obohatiť, láska prináša so sebou vzájomné porozumenie, v láske je ochota dávať a prijímať, v láske je vzájomné sexuálne uspokojenie, láska prináša pocity, že k niekomu patríme a niekto patrí k nám, že niekto nás potrebuje. Láska prináša i plody v podobe nového života, detí.
Postupne, v každodennom behu udalostí, sa však láska akoby stráca a obaja partneri dochádzajú k reálnejšiemu poznaniu, že ich predstavy sa v niečom zhodujú, v niektorých detailoch odlišujú, a v niečom úplne rozchádzajú. Toto poznanie môže partnerov zaskočiť, zvlášť vtedy, ak si svoje očakávania nevyjasnili ešte pred vstupom do manželstva.
Prvé myšlienky na rozvod sa objavujú, ak sa predstavy jedného alebo oboch partnerov nenapĺňajú. Ak manželstvo život neobohacuje, ale naopak, zhoršuje, potom tieto myšlienky pretrvávajú až do času, kým sa takto "sklamaný" človek nerozhodne. Existuje viac variantov ako riešiť nenaplnené predstavy o manželstve. Uvediem nasledujúce možnosti:
* Človek sa podrobí partnerovi, situácii, a tým sa vzdá vlastných predstáv o partnerstve.
* Človek opustí partnera, aby sa nemusel podrobovať a meniť.
* Človek sa začne meniť v svojom prístupe k partnerskému vzťahu tak, aby nemusel odísť a súčasne sa nemusel podrobiť.
Milý Imrich, z toho čo píšete, je jasné, že vaše predstavy o manželstve sa nenapĺňajú. Zdá sa, že pri rozhodovaní ste doposiaľ volili prvú alternatívu, teda chceli ste sa prispôsobiť partnerke a jej očakávaniam ("...som tu hlavne na to, aby som rodinu zabezpečoval", "Manželka je presvedčená, že nášmu vzťahu by mohlo pomôcť druhé dieťa. Takže, teraz ho už čaká a veľmi sa naň teší.")
Ako sa ukázalo táto možnosť vám nepriniesla úľavu. Byť iba v polohe živiteľa rodiny naozaj nie je jednoduché. A preto niet sa čo diviť, ak stojíte pred rozhodnutím manželku opustiť.
Nie ste si však istý, a preto si dovolím do tejto vašej neistoty vstúpiť a zamerať vašu pozornosť na tretí variant. Tento variant predpokladá, že začnete meniť seba, a tým sa pokúsite zabojovať o váš vzťah.
Sklamanie, ktorým teraz prechádzate, pramení často z nerealistických predstáv o možnostiach lásky a neschopnosti partnerov jasne a otvorene hovoriť o svojich potrebách či túžbach. Preto zmena v tejto tretej ceste zahrňuje:
* Uvedomiť si, aké sú vaše očakávania od partnerského vzťahu, a ktoré z týchto očakávaní sa napĺňajú a ktoré nie.
* Jasne a otvorene sa s manželkou porozprávať o tom, čo vám najviac chýba, čo potrebujete a po čom v partnerstve túžite.
* Rozprávajte sa s manželkou o jej aj vašich očakávaniach a ak sú nereálne, tak ich obaja prehodnoťte a zmeňte.
* Presaďte sa a trvajte na tom, aby ste s manželkou našli cestu, ako to, čoho sa vám nedostáva vo vzťahu, spolu vyriešiť.
Tvorcom vášho vzťahu ste rovnako vy, ako aj vaša manželka. Vy dvaja ste si ho utvorili do takej podoby, aká je, a rovnako iba vy dvaja ho môžete zmeniť do tej podoby, akú by ste chceli mať. Mnohé parametre vášho vzťahu, vašej rodiny sa dajú meniť. Je teda na vás dvoch, ako silno to budete chcieť a ako ste jeden pre druhého dôležití, aby ste sa menili v záujme seba aj toho druhého.
Jeden parameter však už zmeniť nemôžete - to, že máte spolu syna a čakáte druhé dieťa. Hranicou, ktorú nemôžete odstrániť, je v tomto prípade zodpovednosť za ochranu kvality ich života.
Vaše rozhodnutie, pred ktorým stojíte, sa teda musí odvíjať od vašej zodpovednosti voči deťom. Keď ste sa s manželkou dohodli priviesť ich na svet, potom je vašou povinnosťou dohodnúť sa a poskytnúť im to najlepšie prostredie pre ich zdravý vývin.