Imrich je ženatý, má šesťročného syna. V manželstve však nie je spokojný, má pocit, že je hlavne na finančné zabezpečovanie rodiny. Uvažoval už aj o rozvode, ale manželka nesúhlasila. Naopak, je presvedčená, že ich vzťahu pomôže druhé dieťa. Teraz ho už čaká, ale Imrich sa myšlienky na rozvod nevie zbaviť.

Internetových čitateľov sme sa spýtali: Myslíte si, že dieťa môže rozpadávajúci sa vzťah zachrániť?

Opíšem vlastnú skúsenosť. Môj bývalý manžel chcel odísť už zhruba po 3 rokoch manželstva (vytýkal mi, že v práci niekoho mám). Obhajovala som sa (aj keď som sa nemala za čo) a prosila ho, aby ma nenechával samu s dvoma malými deťmi. Bála som sa samoty, aj zodpovednosti. Hoci s nami ostal, ustavične mu vo vzťahu nebolo dobre a v podstate som aj tak bola na všetko sama. Venoval sa viac fuškám, kamarátom a alkoholu. To, čím všetkým som s deťmi v našom takmer 17-ročnom manželstve prešla, neprajem nikomu. Ponižovanie, obviňovanie, vyhodenie z bytu - a pritom som dala najmä na prosby menšej dcéry, aby sme sa nerozvádzali. Nakoniec, keďže chcel žiť a byť milovaný, odišiel ku svojej kolegyni z práce. Desať mesiacov sme nevedeli, kde je, iba po deťoch mi odkazoval sprostosti, z ktorých som bola smutná a rozčarovaná. Zhruba po štyroch rokoch sa vrátil a pokračuje v predvádzaní toho, čo predtým. Môj názor: žiadne dieťa nezachráni nefungujúci vzťah - kto nie je spokojný, odíde tak či tak. A možno sa aj vráti a takto vás bude "hojdať" celé roky. Psychicky i materiálne vydierať. Ak nie ste naladení na jednej frekvencii, druhé dieťa nič nezachráni, iba zhorší. Možno sa mýlim, ale to nie je môj prípad.

o o o

Aký zmysel má taká rodina, ak je manželstvo v kríze, hádky sú na dennom poriadku a u oboch partnerov je blok, ktorý nedokážu prekonať? Je správne, aby deti vyrastali v takom prostredí?

o o o

Dieťa nezachráni vzťah, ktorý sa rozpadáva. Uvedomelejších partnerov môže vzájomná láska detí a rodičov prinútiť ku kompromisu - k zotrvaniu vo formálnom partnerskom vzťahu dovtedy, kým dieťa ich rozchod nepochopí. Ale aj to je určite na úkor aj manželov, aj detí. Deti totiž vnímajú harmóniu vo vzťahu rodičov veľmi citlivo a ak to medzi nimi nefunguje, dieťa to určite vníma a skôr či neskôr sa to môže odraziť na jeho psychike. Je ťažké posúdiť, či je lepšie vzťah držať zubami-nechtami nad vodou, alebo sa rozísť. Je to individuálne a je to skôr výsledok voľby menšieho zla. Pre niekoho je menším zlom zostať vo vzťahu, pre iného rozísť sa. Otázka by však mala skôr znieť, čo môžu urobiť ľudia z rozpadávajúceho sa manželstva pre svoje deti, aby boli dôsledky takejto traumy na nich čo najmenšie.

o o o

Ak je vzťah rozhasený, len obaja partneri vedia, či ho chcú zreparovať. Brať dieťa ako záchranára vzťahu je vrcholne nezodpovedné. Aj keď, na druhej strane, manželstvo možno formálne fungovať bude, otázka však je, za akú cenu. A otázne je aj to, ako budú dvaja odcudzení ľudia, ktorí si nemajú čo povedať, vychovávať deti a názorne im predvádzať, o čom je vzťah dvoch ľudí.

o o o

Mne sa stalo pred pár rokmi to, čo skoro všetci považujú za nemožné. Mali sme už dvoch synov (vtedy 10- a 9-ročného), keď sa naše manželstvo ocitlo v kríze. Manžel bol stále otrávený, podráždený, uzatváral sa do seba, a to sa prenášalo aj na mňa. Začali sme sa odcudzovať, ale napriek tomu ja som stále cítila, že práve deti sú tým, čo nás spája. Rozhodli sme sa teda pre ďalšie dieťa. Teraz máme už 8-ročné dievčatko a všetko funguje, ako má, aj keď, samozrejme, s občasnými malými nedorozumeniami. Ale pochopili sme, že aj to patrí ku vzťahu. Vždy si všetko radšej vyrozprávame, len aby sme sa nedostali opäť do fázy nepochopenia.

o o o

Ako keby sa tu diskutovalo o mne. Nie. Žiadne dieťa nezachráni "vyhnitý" vzťah. Bude to iba ďalšia komplikácia a trápenie.