BRATISLAVA - Kto má po dôchodkovej reforme lepšie vyhliadky do budúcnosti a kto horšie? Nový priebežný penzijný systém spočíva predovšetkým v zásluhovosti. Výška dôchodku teda závisí od toho, ako dlho človek oficiálne pracoval a koľko zarábal. Mnohí preto reformou získali, mnohí stratili.

Výšku dôchodku štát už neobmedzuje ani smerom dole, ani smerom hore. Od minulého roka vypláca Sociálna poisťovňa viac ako 4500 občanom dôchodok vyšší ako 10-tisíc korún, niektorým dokonca viac ako 25-tisíc korún.

No kým pri tomto netratí nikto, na zrušenie hranice minimálneho dôchodku niektorí doplatia. "Padli do sociálnej siete a sú odsúdení celú starobu prežiť v chudobe," hovorí Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka. Chybu podľa neho urobil štát, keď sa namiesto toho, aby zabezpečil minimálny dôchodok pre každého, dal na "zhodnocovanie" časti poistného na dôchodok. Chren si myslí, že takýmto spôsobom má postupovať len súkromná sféra - dôchodkové správcovské spoločnosti, v žiadnom prípade štát.

Hovorca ministerstva práce Martin Danko priznáva, že zrušením záruky minimálneho dôchodku, sa reforma "môže nepriaznivo dotknúť tých, ktorí mali nízky príjem a boli dlhodobo nezamestnaní". Teda tých, ktorých "príjem bol výrazne nižší ako priemerná mzda v národnom hospodárstve a v posledných desiatich rokoch boli väčšinu času bez trvalého zamestnania".

Ani zhora už dôchodok nie je obmedzený.

"V starom systéme sa oplatilo špekulovať," hovorí Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Tvrdí, že tí, čo málo zarábali a platili nízke odvody, mali len o málo nižší dôchodok ako tí, ktorí prispievali viac. Preto sa podľa neho oplatilo celý život odvodom "vyhýbať, prípadne sa sústrediť len na posledných päť rokov života", ktoré sa pri výpočte dôchodku zohľadňovali. Na reformu podľa Goliaša popri ľuďoch s nízkym príjmom doplatia najmä "podobní špekulanti".

No aj tí, ktorí zarábali nadpriemerne, pričom do penzie odišli vlani alebo odídu v tomto, či v budúcom roku, do istej miery strácajú alebo získavajú. Do roku 2006 totiž najvyššie dôchodky nebudú také vysoké a najnižšie také nízke, ako by boli, keby štát úplnú zásluhovosť neobmedzoval. Teda, keby prvým dôchodok netlačil dolu a druhým na úkor prvých stratu nekompenzoval. Uvoľniť ju má od roku 2007.

Trojročné prechodné obdobie (od roku 2004 do roku 2006) Chren považuje za politicky motivované rozhodnutie. Inak by totiž medzi dôchodkami jedných a druhých boli "viditeľné obrovské rozdiely, čo by nemuselo byť spoločensky a ani politicky únosné".

Odchod do dôchodku

Vek odchodu do penzie sa postupne zvyšuje na 62 rokov. Muži pôjdu v tomto veku do dôchodku od roku 2006, ženy od roku 2014. Uvažuje sa o zvýšení veku odchodu do penzie o 3, prípadne 5 rokov.Ako sa dôchodok vypočítaKeďže aktuálna dôchodková hodnota je pre všetkých jedna (upravuje ju štát), poistenec môže výšku dôchodku ovplyvniť prostredníctvom priemerného osobného mzdového bodu a prostredníctvom obdobia dôchodkového poistenia.

Obdobím dôchodkového poistenia sa myslí, ako dlho niekto odvádzal poistné na dôchodkové poistenie. Takže to, aký dôchodok niekto bude mať, závisí aj od toho, ako dlho (oficiálne) pracoval.

Osobný mzdový bod je, zjednodušene povedané, podiel hrubej mzdy poistenca za rok a 12-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Keď sa sčítajú osobné mzdové body od roku 1994 do roku pred tým, v ktorom poistenec môže odísť do penzie, a súčet vydelí počtom týchto rokov, vyjde priemerný osobný mzdový bod.

Ak vyjde vyšší ako 3, do úvahy sa vezme, ako keby vyšiel 3.

Ak vyjde od 1,25 do 3, v tomto roku sa z neho do úvahy vezme 60 %, v budúcom 80 %.

Ak vyjde nižší ako 1, z toho, čo do 1 chýba (z rozdielu 1,0 a toho, čo vyšlo), sa k nemu v tomto roku pripočíta 40 %, v budúcom 20 %.

Ak takto niekomu, kto do dôchodku môže odísť od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008, vyjde priemerný mzdový bod nižší ako 1, dostane druhú šancu.

Osobné mzdové body mu vypočítajú už od roku 1984, teda za 10 rokov navyše, a potom prvý a druhý priemerný osobný mzdový bod porovnajú. Pri výpočte dôchodku zohľadnia ten vyšší z nich, no aj ak prevýši 1, do úvahy sa vezme, ako keby vyšiel 1.

starobný dôchodok = priemerný osobný mzdový bod x obdobie dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota.Aký dôchodok budú mať?

Tým, ktorí do dôchodku odídu v niektorom z najbližších piatich rokov, sa dôchodky budú vypočítavať tak ako dnes. "Nemalo by prísť k nejakým zásadným zmenám," povedal hovorca ministerstva práce Martin Danko. Poznamenáva, že "pracovne sa uvažuje", že sa pri výpočte dôchodku budú zohľadňovať príjmy už od roku 1984 (dnes v podstate od roku 1994), no toto by podľa neho na výpočet nemalo "zásadný dopad".

Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO hovorí, že väčšina z nich sa ocitne v intervale 5- až 25-tisíc korún mesačne. "Žiadna spodná hranica však neexistuje, niektorí sa tak môžu ocitnúť aj v sociálnej sieti." (joč)

Ako si budúci dôchodok zvýšiť?

Aj tí, ktorým zostáva do penzie ešte niekoľko rokov, si už dnes môžu zistiť výšku penzie. Každý občan môže v pobočke Sociálnej poisťovne požiadať, aby mu orientačne vypočítali výšku jeho nároku. Ak by mal obavu, že penzia bude príliš nízka, má niekoľko možností, ako si k nej prilepšiť.

1. Môže si odkladať peniaze mimo povinného dôchodkového systému, hovorí Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. To podľa neho znamená napríklad šetriť si na dôchodok dobrovoľne (niekdajšie doplnkové dôchodkové poistenie), no takýto človek si vzhľadom na to, že má tesne pred penziou, "veľa nenasporí".

2. "Najlepšou cestou, ako si dôchodok zvýšiť, je pracovať aj po dovŕšení dôchodkového veku," povedal Martin Danko, hovorca ministerstva práce. Tomu, kto takto postupuje, štát budúci dôchodok zvýši o 0,5 % za každých 30 odpracovaných dní, čo je 6 % ročne. Ministerstvo preto zamestnancom v preddôchodkovom veku odporúča, aby, "ak to okolnosti dovoľujú", zotrvali v pracovnom pomere.

3. Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka však upozorňuje, že nie vždy sa natoľko oplatí pracovať po dovŕšení dôchodkového veku. Tvrdí, že dnes, keď štát ešte úplnú zásluhovosť drží na uzde, sa pracujúcemu za minimálnu mzdu oplatí "zvážiť, či by pre neho nebolo výhodnejšie odísť do dôchodku skôr, než sa naplno prejavia dôsledky nového výpočtu dôchodkov, na ktorom zamestnanci s mzdou nižšou, ako je priemer, strácajú". (joč)