Sedílekovci, niekoľkonásobní majstri sveta a Európy ho oslovili, či by im neurobil fotografie pre sponzorov. Na Donovaloch sa zoznámil so psom - huskym menom Mauglí. Bolo to osudové stretnutie. "Mauglí mal problémy so správaním a bol trochu pomalý, tak prestal pretekať. Keďže ma tento šport začal vážne zaujímať, zverili ho mne a navrhli, aby sme to spolu skúsili."

Mišo Poljak a Mauglí pretekajú v disciplíne skijŚring - pes neťahá sane, ale samého mushera na bežkách, keď nie je sneh, tak na bicykli, alebo musher za psom beží.

Najskôr však Michala čakala dôležitá úloha - zžiť sa s Mauglím, ktorý mal predsa len problematickú povahu. "Cestu mi svojím spôsobom ukázal sám. Je priamy, tak som bol priamy aj ja. Ani raz sme nenarazili na problém. Ako väčšina Severanov je tvrdohlavý, ale k ľuďom sa správa veľmi priateľsky. Nemá v sebe žiadnu záludnosť."

Mauglího temperament Michalovi spôsobil aj niekoľko horúcich chvíľ. "Mám ešte v čerstvej pamäti, že kým úplne neuznal moju autoritu, skúšal to na mňa. Napríklad, keď sa mu nechcelo, spomalil. Ale aj teraz dokáže zareagovať nepredvídane, keď vidí mačku alebo srnu. V takom prípade sa niekedy dosť zásadne zmení smer trate."

Mauglí má na rozdiel od väčšiny huskyov problém s inými psami. "Napríklad nemá rád, keď nás niekto predbieha. Spomínam si aj na jednu kritickú situáciu - raz na tréningu s bicyklom sme schádzali z kopca. To dosahujeme až štyridsaťkilometrovú rýchlosť. Obďaleč stála pani s malým psom. Mauglí ho spozoroval. Strhol ma tým smerom, našťastie som ubrzdil. Pani svojho psa reflexne zdvihla na ruky, ale on ju obtočil lanom a vyskočil na ňu. Rýchlo som ju bežal vyslobodiť. Keď som ho ťahal preč, samozrejme, som na neho nebol milý. Ale pani bola zlatá, kričala - len ho nebite!"

Pretekom a Mauglímu dnes Michal Poljak venuje väčšinu voľného času. "Mauglí bol ten najlepší honorár za fotografie, aký som kedy dostal. Bratia Sedílekovci mi ukázali nový rozmer života. To je veľká vec."

(mrn)