Romány dobrodružné ako životV osobe Josepha Conrada máme spisovateľa, ktorého život sa vyrovná jeho farbistým románom plných dobrodružstiev. Už jeho pôvod akoby niekto vyfabuloval. Narodil sa v poľskej rodine v ukrajinskej osade Ivankovcy, kde sa sedem rokov predtým oženil Balzac. Vyrastal v Poľsku a ako 17-ročný odišiel do Marseille. Bol námorníkom, pašoval zbrane do Ameriky, pokúsil sa o samovraždu. Neskôr sa stal príslušníkom anglického loďstva, občanom britského impéria a jedným z najväčších majstrov anglického jazyka.
Ako námorný kapitán prebrázdil na mori celý svet: Austráliu, Indiu, Afriku. Práve tu, pri plavbe po rieke Kongo do afrického vnútrozemia, zažil jeden z najväčších otrasov, ktorý oslabil nielen jeho fyzické, ale aj duševné zdravie. V dlhých nočných halucináciách sa mu vracalo peklo horúčavy, chorôb, zvrátených medziľudských vzťahov. Ako námorný dôstojník bol na konci svojej kariéry, ako spisovateľ sa práve našiel.
Človek, ktorý toľko prežil, si nič nemusel vymýšľať. Jeho prvý román Almayerov vzdušný zámok, ktorý hovorí o stroskotaní životných túžob, tvorí s polu s Vyhnancom z ostrovov a Únikom tzv. malajskú trilógiu. Životné fakty ešte prevažujú nad literárnou fikciou, realita je zaujímavejšia ako umelecké spracovanie. Ale Conrad nebol iba beletristom svojho farbistého života.
Ďalšie jeho diela, napríklad Černoch z lode Narcis a Lord Jim, sa sústreďujú už viac na psychiku svojich hrdinov a na vykreslenie ich duševného utrpenia. Jeho izolácia od súdobej angličtiny (Conrad začal do angličtiny prenikať až ako dvadsaťročný) sa ukázala ako plodná: vytvoril si vlastný spôsob rozprávania, ktorý neskôr ovplyvnil prózu 20. storočia. Jeho klipovitú stavbu ocenil aj film. Režisér Wajda sa pri filmovaní Hranice tieňa vyslovil, že mohol literárnu predlohu nakrútiť takmer doslova, pretože bola taká "filmová". Jednou z najtemnejších jeho prác je próza Srdce temnoty, v ktorej sa vracia k zážitkom z pekelného ohňa Afriky.
Nostromo je Conradov najrozsiahlejší a najambicióznejší román. Vyšiel na začiatku 20. storočia, roku 1904. Opustil v ňom more a dej preniesol do prímorského prístavu. Vytvoril fiktívnu Costaguanskú republiku a postavu talianskeho námorníka Nostroma. Jeho meno skomolene znamená "nostro uomo", náš človek. Nostromo dostane do opatery strieborný poklad, ktorý najskôr stráži, neskôr si ho privlastní. Conrad majstrovsky zachytáva rozklad osobnosti, ktorá podľahne ľudskému pudu vlastniť veci.
Na pozadí midasovského mýtu vykresľuje zložitú sieť psychologických vzťahov, vnútorného boja so sebou samým i spoločenské pomery, ktoré sa dajú aplikovať na ktorúkoľvek krajinu. A hoci napísal Joseph Conrad ešte niekoľko ďalších próz (Náhoda, Zlatý šíp, Hranica tieňa), Nostromo ostal v jeho bibliografii neprekonaný.
Conrad bol akýmsi námorníkom prózy. Hovorieval, že spisovateľ má podobné poslanie ako námorný kapitán: musí vykonávať svoju prácu čo najpoctivejšie, starať sa o svoje vety tak ako posádka o čistotu paluby a nečakať inú odmenu než tichú úctu čitateľa.
Nuž, takáto autorská poctivosť si v dnešných povrchných časoch zaslúži naozaj našu úctu.
Výroky Josepha Conrada
"Byť ženou je hrozne ťažká vec, pretože obvykle musí žiť s mužmi."
"Literatúra by mala vždy merať spravodlivosť sveta a strániť nešťastným."
"Spisovateľ je muž akcie - buď vytvára postavy, alebo pre ne hľadá východisko z komplikovanej situácie."
"Ako v politickom, tak v literárnom živote človek získava priateľov najmä podľa veľkosti predsudkov a úzkosti jeho pohľadu."
