bez dôvodu. Nevedel si spomenúť, kde je toaleta, tak si vybral miesto pred vchodovými dverami. Napriek tomu, že si jeho stav vyžadoval celodennú starostlivosť, nebrali sme jeho chorobu ako tragédiu. Striedali sme sa pri ňom všetci členovia rodiny. Robili sme mu spoločnosť, pomáhali so základnými potrebami. Dnes je však situácia v Japonsku už iná a väčšina ľudí môže iba snívať o starobe, ktorú v kruhu rodiny prežil môj starý otec.
Japoncom patrí čo do dlhovekosti svetové prvenstvo. Priemerná dĺžka života mužov je 78 rokov, žien 85. Žijeme dlhšie, no na druhej strane klesá pôrodnosť. O desať rokov vraj bude každý štvrtý Japonec starší ako 65 rokov.
Nie všetci v Japonsku môžu zabezpečiť starostlivosť o starčeka v rodine. Ak sa o chorého stará sústavne len jeden človek, je to nesmierne únavné. V roku 2000 zaviedli v Japonsku novinku - poistenie starostlivosti o starých ľudí. Každý občan po štyridsiatke až do smrti odvádza z platu či dôchodku istú sumu štátu. Tá závisí od veku, výšky príjmu a iných okolností, ale je to mesačne v prepočte okolo 1000 korún. Služby, ktoré si človek predplácal, však môže začať využívať až po dosiahnutí 65 rokov. Lepšie povedané, je oprávnený požiadať o ne. Do domácnosti potom prídu sociálni pracovníci a posudzujú, do akej miery pomoc potrebuje. Rozhodnutie príde poštou a stáva sa aj to, že žiadosť zamietnu. Ak ste uznaný za odkázaného, môžete byť zaradený do jedného z piatich stupňov odkázanosti. Každý stupeň predstavuje istú sumu peňazí, ktorú môžete mesačne čerpať v závislosti od vášho stavu. Dostanete ponuku, akési "menu" aj s cenami služieb, z ktorých si vyberáte, aby ste sa vtesnali do svojho limitu. Systém funguje tak, že ak je váš mesačný limit napríklad 30 000 korún, v tejto sume si vyberiete z menu služby, ale reálne za ne zaplatíte iba 10 percent, v tomto prípade teda 3000 korún mesačne.
V ponuke je mnoho služieb, napríklad aj pomocník do domácnosti. Aj jeho činnosť je však veľmi detailne špecifikovaná - ako často bude prichádzať, čo bude robiť. Ležiaci, nemobilný pacient nie je schopný ísť ani do kúpeľne. Na to máme v ponuke služieb špeciálne vozidlo, akúsi pojazdnú kúpeľňu. Auto sa pristaví pred domom pacienta, do vozidla ho prepravia na vozíku a za pomoci špičkovej techniky ho v tejto pojazdnej umyvárke vyumývajú a automat ho aj vysuší. Pri všetkom asistujú jeden-dvaja pomocníci.
Ak sa o pacienta nemôže postarať rodina iba krátkodobo, napríklad kvôli služobnej ceste, môžu ho na ten čas umiestniť v hospici s lekárskou starostlivosťou a celodennou stravou. Aj táto služba je v spomínanom "menu", teda platia iba desať percent z ceny. Rovnako, ak pacient potrebuje do domácnosti nejaké pomôcky, napríklad na prichytenie sa pri chôdzi, v kúpeľni či na toalete, pridelia mu ich a automaticky prídu do domácnosti aj namontovať.
Tento systém zaviedli v Japonsku iba pred piatimi rokmi, takže nie je ešte perfektný. Občas niet dosť pomocníkov, možno bude časom treba aj zvýšiť odvody. Systém sa však stále vylepšuje, to je citeľné. Nejde pritom o originálne japonskú myšlienku. Tento systém sme prevzali z Nemecka, kde je demografická situácia podobná ako v Japonsku.
Japonci sú nároční ľudia. Perfekcionalisti, ktorí ani s týmto systémom nie sú stopercentne spokojní. Keď som sa pripravoval na písanie tohto článku, zavolal som mame, a okrem iného som s ňou konzultoval túto tému. Vravela, že ľudia na to trochu šomrú, ale ja som mal vďaka odstupu odtiaľto zo Slovenska pocit, že sa nemajú čoho báť. Je o nich dobre postarané.
Autor: MASAHIKO
